večerná Bratislava | zážitky z 24. 3. 2018

26.03.2018

2. prehliadku s názvom VEČERNÁ BRATISLAVA sme mali v sobotu, 24. marca 2018. Na moje príjemné prekvapenie, už pred šiestou prišli na nádvorie Starej radnice všetci hostia, samí príjemní ľudia. Obzvlášť som sa tešila, keď sa ma počas prehliadky pýtali na to, čo ich zaujímalo. 


Z veže na radnici v Prešporku (dnes Bratislava) oznamoval  hlásnik (latinsky: turner) začiatok aj koniec trhov, nebezpečenstvo požiaru alebo útoku nepriateľa, a tiež vyhlásenia richtára.  (foto: Mimi Rasovská, 13r.)


Dom richtára Jakuba II. s renesančnou balustrádovou chodbou do veže slúžil aj ako miesto stretnutí mestskej rady, mincovňa, archív, depozitár zbrojnice, a aj ako mučiareň, väzenie a výčap piva. (foto: archív KK)

Historik, archeológ, prírodovedec, kňaz a pedagóg Floris Rómer má na nádvorí Starej radnice bustu, pretože sa významne zaslúžil o to, aby v tejto budove bolo v 19. storočí zriadené Múzeum mesta Bratislavy. (foto: archív KK) 

Pýtala som sa hostí, či sa im páči viac označenie "vtedajší Prešporok" alebo "dnešná Bratislava" a dohodli sme sa, že to budem striedať, aj keď naše mesto nesie názov Bratislava len od 6. 3. 1919. (foto: archív KK)  


Počas prehliadky sme hľadeli na veža domu richtára Jakuba II. a vpravo na strechu Ungerovho domu (foto: Mimi Rasovská, 13r.)


Nádvorie Starej radnice som, ako miesto stretnutia, vybrala zámerne. Na tomto mieste, v štyroch budovách, ktoré tvoria dnešnú Starú radnicu, rozhodovali prešporskí prísažní a richtári o tom najdôležitejšom, čo sa týkalo Prešporku.

Dodnes najslávnejším a najdlhšie úradujúcim bol richtár Jakub II. Ako to bývalo zvykom aj v iných mestách na Slovensku, richtárom sa stal človek, ktorý bol úspešný, zámožný, mal pevný charakter a získal si úctu občanov, hlavne prísažných, ktorí si richtára volili spomedzi seba.

Prísažní - to je pojem, ktorý označuje skupinu 12-tich mužov, tí boli taktiež bohatí, vzdelaní a záležalo im na rozvoji mesta až natoľko, že mu prisahali verne slúžiť. 


Vďaka otázke našej milej účastníčky prehliadky sme si povedali aj o tom, kto je to namaľovaný na budove Starej radnice. (foto: Mimi Rasovská, 13r.)


Ako to už býva, nie každý poslanec mesta má čistý charakter a svedomie. Tak tomu bolo aj v prípade, o ktorom hovorí legenda o Krivoprísažníkovi.  Príbeh o úspešnom čertovom úlovku sa niektorým deťom celkom páčil.

Na Hlavnom námestí nebolo veľmi teplo a ticho, hoci jeho dejiny sú plné horúcich udalostí. Popravy tých, ktorí s horúcou hlavou nerozvážne konali, medzinárodné trhy plné hlučnej vravy obchodníkov prichádzajúcich po slávnej Jantárovej ceste a tiež veselé ľudové oslavy víťazstva jednotlivých kráľov nad nepriateľom tvorili dejiny miesta, ktoré bolo centrom Prešporku.

Rolandova fontána, ktorú dal postaviť kráľ Maximilián po požiari počas osláv jeho korunovácie. (foto: archív KK)

Legenda o rytierovi Rolandovi, ktorý stojí na fontáne má niekoľko verzií a zrejme každá sprievodkyňa má svoju obľúbenú. Ja tiež. (foto: archív KK) 

Fontána je však reálnou súčasťou dejín. Počas korunovácie kráľa Maximiliána sa v Prešporku konala veľkolepá oslava, ktorá však skončila ničivým požiarom. Kráľ dal po požiari vybudovať túto fontánu, ktorú jedni vojalú Maximiliánova, iní zas Rolandova fontána.

Z prítomných hostí však nikto (ani ja) nevidel, aby sa legendárny rytier Roland poklonil poslancom mesta na konci roka za to, že dobre hospodárili. Tak snáď to uvidíme tento rok na Silvestra ...

Od pohľadu na fontánu sme upreli naše pohľady na druhý najvýznamnejší, môj obľúbený Zelený dom


Nie som veľmi fotogenická z profilu, ale 13-ročná Mimi Rasovská podľa mňa skvele zachytila moje nadšenie pre sprevádzanie dejinami Bratislavy.


Mám rada Zelený dom možno preto, že som v ňom kedysi pracovala, a určite aj preto, že mi pripomína Annu zo Zeleného domu, tá je však len vymyslená dievčenská hrdinka kanadskej spisovateľky.  


Zelený dom pôvodne nemal zelenú fasádu, ale zelenú izbu, v ktorej sa schádzali radní páni.  (foto: omestach.sk) 


Zelený dom na Hlavnom námestí v Bratislave je, na rozdiel od legiend, skutočný a podľa správnosti by sa tak vlastne vôbec nemal volať. Fasáda domu totiž nemohla byť zelená. Až do spomínaného požiaru bola touto farbou vymaľovaná hlavne miestnosť, v ktorej vážení mešťania a prísažní s richtárom ochutnávali lahodné prešporské mestské vínko. 

Zaužívanou výčapnou mierou bolo "három deci" (3 dcl). Pol litra pili na ochutnanie a potom degustovali z litrových džbánov veselo až do rána. 

V Zelenom dome sa diali aj iné významné mestské a kultúrne udalosti, o ktorých sme si na prehliadke rozprávali.


Ventúrska ulica je jednou z tých, ktoré majú logický názov. Taliansky prisťahovalec, bohatý Venturino de Salto na tejto ulici vlastnil niekoľko domov, volali ju teda podľa jeho mena. Dnes je to skôr ulica palácov, študentov a luxusných reštaurácií. (foto: archív KK)


Na križovatke ulíc Zelená a Ventúrska sme sa vrátili v dejinách až do praveku. Ťažko mi bolo vynechať fascinujúce siahodlhé dejiny jednej z najstarších ulíc v Bratislave. Dostali sme sa až k tomu, ako sa kedysi obliekali tunajšie keltské ženy, ktoré sa tiež rady parádili.

Polovica našej trasy sa nachádzala na ulici Prepoštská. Milý mladý účastník si všimol na zemi mosadzné korunky a zaujímalo ho, prečo tam sú. Hoci som chcela rečniť o významnej úlohe cirkevných predstaviteľov niekdajšieho Prešporku, s radosťou som odbočila k téme, ktorá hostí viac zaujímala. Aj sympatický pán z našej skupinky bol zvedavý, kadiaľ viedla korunovačná trasa, ktorá je dnes označená malými korunkami na dlažbe. (foto: archív KK)

Moju dvornú fotografku, 13-ročnú Mimi Rasovskú očividne zaujalo aj niečo iné ako prvá telefónna ústredňa v Prešporku, ktorá mala sídlo na Prepoštskej ulici.

Pozornosť, moju pri štúdiu materiálov, a v sobotu aj hostí pri mojom výklade, získala aj informácia o tom, aké všetky úlohy plnil prešporský prepošt. (foto: Mimi Rasovská, 13 r.)

Vŕtala mi v hlave otázka toho sympatického pána, ktorý sa ma pýtal, kadiaľ viedla korunovačná trasa. 

Počas prehliadky som na to, podľa mňa, nevedela odpovedať úplne jednoznačne. A tu sú moje dodatočné zistenia:

Korunovačná trasa

Na trase od Dómu sv. Martina po Michalskú bránu bolo v 20. storočí vložených 178 mosadzných koruniek na označenie korunovačnej cesty.  (zdroj: lepsiden.sk

Zistila som, že je skutočne zaujímavé kadiaľ viedla korunovačná trasa jednotlivých kráľov, kráľovien i Márie Terézie. 

Trasa, totiž, nezačínala vždy z rovnakého miesta. Niekedy začínala trasa z Hradu, inokedy z Primaciálneho paláca, alebo korunovaná osoba prichádzala loďou po Dunaji, prípadne slavobránou cez Suché mýto. 

Zrejme aj to je dôvod, prečo napríklad v roku 2017 viedla trasa na počesť korunovácie Alžbety Kristíny 

  • z Bratislavského hradu od Viedenskej brány, 
  • po ulici Zámocká, 
  • na ulicu Kapucínska, 
  • na Hurbanovo námestie, 
  • cez Michalskú bránu po Michalskej ulici, 
  • ďalej na ulicu Sedlárska 
  • a cez Hlavné nám.
  • na Františkánske nám. 

Obrad korunovácie Alžbety Kristíny (matky Márie Terézie) sa nekonal v Dóme sv. Martina, ale v Kostole najsvätejšieho Spasiteľa (jezuitský kostol) pri Hlavnom námestí. Korunovačný sprievod potom pokračoval z Hlavného námestia cez Radničnú ulicu, po Laurinskej ulici na  Hviezdoslavovo námestie, kde sa konalo pasovanie rytierov Rádu zlatej ostrohy.

Odpoveď na otázku, kadiaľ viedla korunovačná trasa teda závisí od toho, kto bol korunovaný. 

Som nesmierne vďačná za túto otázku. Hľadanie odpovede na ňu rozšírilo moje vedomosti. A verím, že aj vaše.

Naša trasa viedla na ulicu Kapitulská, ktorá má pre mňa i pre hostí veľké čaro. Je tajomná a v mnohých ohľadoch si zachovala pôvodný ráz zrejme aj vďaka domu, že väčšina budov stále patrí cirkvi. 

Veľmi som odporúčala a stále veľmi odporúčam navštíviť túto ulicu počas podujatia Kapitulské dvory v sobotu, 5. mája 2018. Podujatie organizuje občianske združenie Oživenie Kapitulskej ulice.

Obrzeli sme si aj ruiny barokového Esterházyho paláca. Náš pohľad však upútal Bratislavský hrad. Z Farskej ulice je najkrajší v noci. (foto: Mimi Rasovská, 13 r.)

Plynula cesta aj čas, ale na Farskej ulici som neodolala pokušeniu, porozprávať hosťom moju obľúbenú legendu o veži na kostole Klarisiek. (foto: archív KK)

Michalská ulica a aj Michalská brána majú siahodlhú históriu. Už v praveku tadiaľ viedla obchodná Jantárová cesta. Diskutovali sme o tom, kedy urobiť prehliadku po tejto ulici tak, aby nebola plná turistov. Padla racionálna poznámka, že to bude možné jedine po tretej hodine ráno... (foto: archív KK)

Michalská veža je tiež opradená legendami a poverami. Mňa na nej veľmi zaujímalo, prečo má na ciferníku s rímskymi číslicami označnú štvrtú hodinu ako IIII. a nie IV. To si povieme nabudúce, asi o tej štvrtej hodine ráno, keď snáď bude Michalská ulica prázdna. (foto: Mimi Rasovská, 13 r.)

Zámočnícka ulica je moja obľúbená, pretože ma fascinuje, ako kedysi fungovali remeselné cechy v Prešporku. Tiež je táto ulica súčasťou niekdajších hradieb a sú tam domy, ktorých fasády stojí za to vidieť, aj keď je to kvôli nerovnej dlažbe trochu nebezepčné. (foto: archív KK)

Rómerov dom je dnes sídlo neziskovej organizácie Národný trust Slovensko, ktorá sa venuje záchrane a obnove kultúrnych a prírodných pamiatok. V roku 1815 sa tu narodil František Rómer, ktorý po vysvätení prijal stredné meno Florius. Nedalo mi aspoň v krátkosti povedať o tom, ako bol intrigami žiarlivcov donútený odíjsť z kláštora, kde pôsobil ako veľmi obľúbený a vyhľadávaný učiteľ. (foto: archív KK)



Vždy sa snažím, aby hostia mali z prehliadky pekný zážitok. Mám radosť, keď si niečo zapamätajú. 

Na minulej prehliadke som zmenila plány kvôli chladnému počasiu. Nakoniec sme aj tak mali pekný neplánovaný zážitok.

Teším sa, že v sobotu 24. marca 2018 už môj plán vyšiel.

prekvapenie pre hostí

Obraz Kráľovná anjelov

Na konci našej zážitkovej prehliady som pripravila mojim hosťom prekvapenie. Navštívili sme Kaplnku sv. Jána Evanjelistu, v ktorej je vystavený unikátny obraz.

Aj ja som ten obraz videla prvýkrát na vlastné oči a veru, neviem, či som o ňom povedala hosťom všetko, tak som z neho bola aj ja uchvátená. (foto: archív KK)

Z reakcii hostí mi bolo jasné, že aj ich, tak ako mňa, zaujímalo, ako sa tam ten obraz dostal a ako ho reštaurovali.

Odpovede na tieto otázky nájdeme aj v článku Galérie mesta Bratislavy, kde sa dozvieme aj to, že reštaurátorkami sú Mgr. art. Barbara Davidson, akad. mal. Anna Gregová a Mgr. Zuzana Jakabová, akad. mal. 

Moju milú fotografku Mimi zaujal archanjel Michael (vpravo), ako "víťazí nad pekelnými silami" a v strede zobrazený archanjel Gabriel ako "strážca nad pustou zemeguľou obtočenou hadom-pokušiteľom"(foto: Mimi Rasovská 13 r.)

Ja som sa zatiaľ snažila nájsť slová, vhodné v priestore kostola, navyše za prítomnosti detí, ktorými by som čo najlepšie opísala, čo symbolizujú tí malí anjelíčkovia nad hlavami symbolicky vyobrazených deviatich panien. Správne slova sme našli vďaka mojim kreatívnym hosťom.

V kaplnke sme sa zároveň s hosťami rozprávali o tom, akým smerom je podľa nich vhodnejšie viesť trasu, ktorú som vymyslela na ďalšiu prehliadku VEČERNÁ BRATISLAVA. 

Dohodli sme sa, že začneme pri Dóme sv. Martina a stretneme sa pri vchode zo strany, ktorá je bližšie k Dunaju

Už teraz sa teším na všetkých, aj nových hostí.

Vaše pocity a odporúčania zlepšia naše spoločné prehliadky, 

podeľte sa o ne, prosím, anonymne.