zážitok | Devín a Staré Mesto s angličankou Alice

09.04.2018

Milujem situácie, ktoré vyzerajú ako náhody. Jedna taká sa  mi stala v nedeľu. Normálne si tak kráčam okolo Dómu sv. Martina, smerujem ku hradbám a na schodoch sa spájam s náhodne okoloidúcou dievčinou. Pýtam sa jej, či sú hradby ešte otvorené a ona na to "Ja nechovorím slovensky," ... a tu môj príbeh začína.  

Prihováram sa ľuďom


Pre mňa je úplne prirodzené osloviť cudzích ľudí, ktorí, po prvé: očividne niečo hľadajú, po druhé, vyzerajú ako turisti, po tretie: keď sa mi to zdá vhodné.

Mestské hradby v Bratislave sú otvorené od 1. 4. 2018. 

Bola nedeľa večer. Cestovali sme s priateľkou Ivankou z Dúbravky, kde sme vystupovali s našim Zborom Anky Repkovej - Spievanie nás baví. Po celý čas, až kým som nevystúpila pod Mostom SNP, sme sa rozprávali o tom, aké to bolo úžasné, aké je krásne spievať pre seniorov, ktorí s vďakou tlieskali a tiekli im slzy dojatia, ... radosť to bola.

V takejto, veselej nálade som teda vystúpila pod mostom, ktorý ja, akosi, stále volám Nový most. Hoci som mala lodičky, zmyslela som si obíjsť Dóm sv. Martina. Chcela som odfotiť jeho okolie kvôli ilustračným obrázkom k prehliadke Večerná Bratislava, ktorú pripravujem na sobotu, 28. apríla 2018.

Pozoroval ma taký čudný chlap a keďže sa vybral cez Kapitulskú, ja som sa rozhodla ísť cez hradby. Aj tak som to mala cez ne bližšie domov, nehovoriac už o tom, že aj hradby som si chcela odfotiť a vidieť, kadiaľ pôjdeme počas prehliadky.

Pri schodoch som uvidela dievčinu, tiež tak váhavo kráčala hore a keď sme už boli obidve za bránou, oslovila som ju. "Tiež pozeráte, či je  otvorený ten prechod na Židovskú ulicu?" Pozrela na mňa, jemným gestom naznačila a takou "anglickou slovenčinou" povedala: "Ja nechovorím slovensky." Tak som to zopakovala po anglicky a hneď som sa jej opýtala, odkiaľ je a čo už videla v Bratislave. Následne sa, ona mňa, opýtala, čo jej odporúčam vidieť. Zisťovala som najprv, koľko má času, aby som jej mohla čo najlepšie poradiť. Povedala mi, že teraz už ide do hotela, ale že zajtra má čas celý deň, do tretej. Čo myslíte, čo som jej na to povedala?

Zázraky na počkanie


Na prehliadky Večerná Bratislava sa pripravujem zvyčajne niekoľko týždňov, ovšem, nie v kuse. Trasu vyberám ja. Informácie si študujem v slovenčine a viem, že prehliadka bude trvať 80 minút. Teraz bolo všetko, úplne všetko ináč.

Na hrade Devín sa môžeme dotknúť histórie - to nie je metafora, to naozaj.

Domov som prišla celá nadšená s oznamom, že budem sprevádzať našu bratislavskú návštevníčku. Celý deň. V angličtine. Pôjdeme aj na hrad Devín, na ktorom som ja ešte nebola a viem o ňom len všeobecné informácie. 

Bolo už skoro deväť hodín večer, keď som sa začala pripravovať. Celú prehliadku o zaujímavostiach v Starom Meste, aj o hrade Devín, som si potrebovala, po prvýkrát, pripraviť v anglickom jazyku. 

Spala som štyri hodiny a ráno som si ešte raz zopakovala všetky informácie, pripravila som si aj obrázky starého Prešporku a mapy. 

No a, pochopiteľne, pripravila som si aj "prejav" o Slovensku - a nie len o Tatrách, ale aj o našich skanzenoch, jaskyniach, hradoch, nádherných parkoch a tiež o ľudových krojoch a piesňach.

Dve nadšenkyne


Obidve sme prišli na stretnutie o pár minút skôr. Aby sme využili čas efektívne, rozprávala som o histórii každej ulice, po ktorej sme kráčali smerom pod Most SNP, k autobusu č. 29, ktorý nás mal odviezť na Devín.

V okolí hradu sa pasú ovce, čo turistom vytvára autentickú historickú atmosféru. Pani chovateľka im práve dávala čosi jesť. Pýtali sme sa, či je to obed a ona nám so smiechom odpovedala: "Kdeže! Obed majú tu všade," a ukázala na celú obrovskú lúku. "Toto je pre nich len dezert" a my sme sa veselo zasmiali. Niet nad malý, príjemný zážitok.

Keď sme prišli pod Most SNP, na zastávku, podľa grafikónu to vyzeralo, že nám ušiel autobus. Mali sme čakať 20 minút. V tom, zrazu autobus prišiel. Taká som bola vďačná za našu úžasnú bratislavskú meškajúcu MHD.

Vôbec nie je pre mňa prirodzené rozprávať sa v autobuse. A už vôbec nie po anglicky. A tobôž nie vysvetľovať komplikovanú, siahodlnú históriu Bratislavy. Lenže teraz som si to vôbec neuvedomovala a veselo som rečnila o všetkom, na čo sa ma Alice pýtala. Vytiahla som aj obrázky, veď cesta dlhá, treba sa nejako "zabaviť".

Za normálnych okolností by som mala stres z toho, že neviem trasu od zastávky v Devíne ku hradu. Netuším, kde sa rieši vstupné a ani to, koľko sa tu zdržíme. 

Keď sme však vystúpili z autobusu, akosi spontánne sme robili dve veci. Išli sme za davom ľudí, ktorí boli stopercentne turisti (hoci sme netušili, či títo turisti idú tam, kde my) a hlavne, kochali sme sa nááádhernou rozkvitnutou prírodou. 

No, mohla som jej nepovedať o našej slovenskej romantickej tradícii bozkávania sa pod rozkvitnutou čerešňou? Oni vraj toto robia na Vianoce pod imelom. Bolo to príjemné porovnávanie.

Devín - učebnica dejepisu


Až doteraz som tvrdila, že nemôžem ísť sprevádzať na miesto, ktoré som predtým nevidela. A ešte, že nemôžem sprevádzať, keď viem o dejinách len čo-to. Zistila som, že sa to dá. Niektoré miesta sú totiž ako mapy a samé vám o sebe všetko porozprávajú.

Na hrade Devín sme boli obidve ako turistky a ja som konečne využila svoju Bratislavskú mestskú kartu a dostala som zľavu na vstupné.

Kým som nevyšla na hrad Devín, čudovala som sa, prečo tam všetci turisti chodia. Prečo sa tam v dejinách všetko dialo. 

Na hrade Devín žili kelti, slovania aj rímania. Pod ním bola križovatka slávnej Jantárovej cesty. Tu sa vlieva Morava do Dunaja. Na hrade Devín mali svoju "vlajku" prví, maďarskí, zakladatelia veľkého Uhorska. 

Hrad vlastnili, ako poslední, Pálffyovci, o ktorých ja tak rada rozprávam.  Ako posledný videl hrad Devín Napoleón, ktorý ho dal vyhodiť do vzduchu - to tiež niečo symbolizovalo. 

Na zrúcaninách hradu Devín sa neskôr stretávali štúrovci, aj hitlerovci. V areáli hradu sú, aj o tom, informačné tabule vo všetkých prešporských jazykoch, a aj v angličtine.

Keď sme vyšli hore, na hrad, neodolala som a porozprávala som Alice legendárny romantický príbeh o Devínskej veži.

Bratislava - Staré Mesto 


Staré Mesto, to nie je len Bratislavský hrad a Dóm sv. Martina. Staré Mesto je samo o sebe jedno nádherné múzeum. Lepšie si ho však turisti užijú so sprievodcom.

Najťažšie bolo, porozprávať o každom mieste niečo zaujímavé a neísť do hĺbky, hoci, dalo by sa. Mala som však na pamäti slová jedného z mojich učiteľov sprievodcovania, že "turista chce zážitok" a nie hodinu dejepisu.

V Bratislave ja osobne zatiaľ nepoznám múzeum, ktoré by bolo zvlášť interaktívne, ktoré by v Turistickej informačnej kancelárii mohli ponúkať ako úžasnú atrakciu, ktorú nemožno vynechať. 

Ak o takom múzeu viete, prosím, napíšte mi o ňom, s najväčším nadšením ho budem propagovať.

Keď sme sa vrátili do historickej časti Starého Mesta, Alice už vedela, kadiaľ viedlo mestské opevnenie. 

Cestou, v autobuse, som jej totiž ukázala obrázok starej mapy Prešporka, ktorú v 18. storočí vyhotovil historik Michael Marquart. 

Následne som jej, priebežne, ukázovala, kde kedysi stáli Vydrická a Laurinská brána. Tiež som jej ukázala, kde stála kedysi židovská synagóga, a k tomu obrázky Rybného námestia v Prešporku. 

S veľkou hrdosťou som jej povedala, že mnohí ľudia v Prešporku rozumeli po nemecky, po maďarsky, aj po slovensky, preto boli, a niekde aj stále sú, nápisy vo všetkých troch jazykoch. 

Tiež som Alice povedala, že bolo celkom normálne, ak sa navzájom priatelili ľudia rôznych národností a náboženstiev, že si pomáhali a dobre spolu vychádzali. 

No, snažila som sa jej opísať život v Prešporku tak, ako ho vnímam ja a povedať jej aj všetky fakty, ktoré som si naštudovala.

Obľúbené ulice


Asi na tretej ulici som si uvedomila, že svoj "prejav" vždy začínam slovami "Toto je moja obľúbená ulica". Čo mám robiť, keď ja mám tak rada tieto čarovné staromestské uličky, hm? Alice to nevadilo...

Alice zaujímalo, prečo sú domy označené dvoma spôsobmi číslovania. Povedala som jej, že, podľa mňa, čierne čísla sú skôr také "katastrálno-policajné" označenia a červené slúžia hlavne poštárom. 

Cez deň je otvorená väčšina brán do vnútorných dvorov. Všade sme nakukli.

Prechádzali sme všetkými starými, mojími obľúbenými, uličkami Starého Mesta. Takmer na každej sme nakukli do vnútorného dvora, ktorý bol otvorený.

Rozprávala som jej o všetkom, čo som sa dozvedela z kníh a hlavne z viacerých prednáškok o histórii, na ktorých som sa za posledné obdobie zúčastnila. 

Zaujímali ju naše tradičné jedlá - a tak som jej vysvetlila, ako je to s bryndzovými haluškami a čo ľudia na našom území skutočne, podľa historických nálezov, jedli.

Tiež som jej rozprávala o povestiach, keď sme išli okolo kostola Klarisiek, či, cez Hlavné námestie. 

Odpovedala som jej na otázky o vzdelávaní a systéme škôl v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku a bola som vďačná, že som si o tejto téme, úplne náhodou, pár dní dozadu, čítala, keď som si pripravovala podklady k blogu o inšpiratívnej osobnosti na víkendové čítanie.

Na obed som ju vzala do mojej obľúbenej Staromestskej kantíny na Laurinskej, ktorá, od tohto roku, ešte viac zvýšila svoju úroveň, hoci sú tam stále dobré ceny. Alice bola nadšená, že sa môže najesť aj vegetariánskeho jedla a mňa milo prekvapilo, že zaplatila aj za mňa, z vďačnosti za moje sprevádzanie.

Alice sa páčili aj nástenné maľby na dome oproti kostolu Klarisiek.

Zaujímavosti nadovšetko


Po jedle som ešte vytiahla mapu slovenských krojov, aby som Alice porozprávala o Slovensku. 

Vždy som si predstavovala, ako zahraničným turistom robím výklad o histórii Slovenska, alebo Bratislavy, a ako to toho zakomponujem niečo z ich rodnej krajiny. Na splnenie mojich predstav bol tentokrát ideálny svadobný závoj anglickej kráľovnej Alžbety II. 

Pri prezeraní mapy slovenských krojov (už dávnejšie som ju kúpila v predajni UĽUV) som zdôraznila hlavne manuálnu zručnosť našich slovenských žien, ktoré tvorili rôzne nádherné pestrofarebné kroje a biele čipky. 

Alice bola veľmi prekvapená, keď som jej povedala, ako naše slovenské ženy vyrobili nádherný čipkovaný svadobný závoj pre ich kráľovnú Alžbetu II. Samozrejme, ukázala som jej aj obrázok, ako komplikovane čipka vzniká, a tiež svadobnú fotku kráľovnej so siahodlným závojom. Veľmi sa jej to páčilo.

A tiež sa jej páčilo, keď som jej rozprávala o tom, ako  ich kráľovná navštívila naše Slovensko, a v Bratislave si chcela pozrieť tapisérie, ktoré pochádzajú z jej anglických dielní. Tie nástenné obrazy majú skutočne zaujímavý motív, a aj príbeh o tom, ako sa k nám dostali z Anglicka, kde boli ukryté a ako boli náhodou nájdené.

Cez spomínané slovenské čipky som sa v rozprávaní dostala aj k tomu, ako arcivojvodkyňa Izabella Habsburgská, zanietená podporovateľka slovenských čipkariek, chcela vydať jednu zo svojich dcér za následníka trónu.

Juj, pikošky sa návštevníkom tak dobre rozprávajú...

Čerešnička na torte


Bol pondelok, väčšina múzeí je na Slovensku zatvorená. Chcela som preto Alice ukázať aspoň kaplnku, v ktorej sa nachádza najväčší barokový obraz v Európe. Netušila som však, aké príjemné prekvapenie nás čaká.

Za každým múrom v historickej budove sa ukrýva zaujímavý príbeh. Nielen v Bratislave. Všade. Pre mňa je úžasné takto spoznávať dejiny a zdieľať ich s hosťami.


Už v nedeľu večer, keď sme sa s Alice zoznámili, som pochopila, že je pre ňu dôležité prísť včas na letisko. Chápem to a celú trasu po Starom Meste som prispôsobila tomu, aby sme prišli do jej hotela načas. Poobede sme mali pred sebou ešte dve hodiny.

Zo Staromestskej kantíny sme teda nevyšli smerom naspäť, na Laurinskú, ale druhým východom, na Námestie SNP. Ocitli sme sa pred Starou tržnicou a ja som mala radosť, že naši archeológovia našli pozostatky starého kostola, ktoré ochranári pamiatok krásne uchovali pre návštevníkov. Mohla som tak Alice ukázať, kde kedysi stál kostol a vďaka obrázkom, ktoré sú na sklenených stenách, okolo náleziska, aj to, čo všetko sa v jeho útrobách našlo.


Potom sme už kráčali cez Klobučnícku a Uršulínsku - videli sme zvyšky hradieb pri budove KC Dunaj - a smerovali sme priamo do Františkánskeho kláštora.

Chvíľu trvalo, kým nám pani na vrátnici otvorila. Spočiatku nebola veľmi nadšená, ale napriek tomu zobrala kľúče a išla nám ukázať obraz Kráľovná anjelov.

Potichúčky sme kráčali po kláštorných chodbách, pozerali vľavo-vpravo na starobylé spovednice, i vnútornú rajskú záhradu, až sme vošli do kostola. Zrazu pani zastala, otočila sa, pokľakla a prežehnala sa. Ako zhypnotizované sme ju nasledovali. Bola tam posvätná atmosféra, ticho, poobedné slnko púšťalo cez okná farebné lúče. 

Priam po špičkách sme cupkali za tou pani. Otvorila ťažké dvere, potom ďalšie a my sme sa zrazu ocitli v kaplnke s vysokánskym stropom. Uprostred bol, z kameňov, postavený symbolický hrob ukrižovaného Ježiša Krista, vyzeral tak naozajstne.

Pani nám začala rozprávať celú históriu kostola, aj kaplnky. Povedala nam, ktorú časť kedy pristavili. Kto je v podzemných hrobkách pochovaný. Ukázala nám aj pôvodný portál kaplnky z 13. storočia. Rozprávala pomaly a ja som sa to všetko snažila tlmočiť do angličtiny.

Potom sa pani otočila a ukázala nám ten slávny velikánsky obraz Kráľovná anjelov. V dennom svetle bolo vidieť úplne iné detaily. Na vedľajšej stene boli fotky z  jeho reštavrácie, aj s anglickými popismi.

Cestou naspäť nám, tá milá pani, ukázala zaujímavé detaily na jednotlivých oltároch a poviem vám, bol to riadny výklad náboženských dejín. Človek by neveril, čo sa môže dozvedieť od, navonok, obyčajnej pani vrátničky v kláštore.

Pohľad z vnútra Kaplnky sv. Jána evanjelistu fotila Mimi Rasovská (13r.) na prehliadke Večerná Bratislava v sobotu, 24.3.2018.

Posledných pár minút


Čo povedať na záver, keď pozornosť klesá a únava stúpa?  Keďže vždy tvrdím, že dejiny sa nediali samé od seba, ale tvorili ich ľudia, rozhodla som sa porozprávať Alice o ľuďoch, ktorí sú pre naše mesto niečím významní. 

Zámočnícka ulica s "napoleónskými guľami" na domoch sa Alice veľmi páčila. Už na hrade Devín sme sa rozprávali o tom, prečo sú tie gule na domoch. 

Teraz, keď spätne píšem tento blog, uvedomujem si, koľko som toho, ešte dôležitého, Alice nepovedala. Dokonca, napadajú mi aj miesta, ktoré som jej ešte mohla ukázať. Po piatich hodinách sprevádzania v angličtine som bola, ja, začiatočník, už celkom vyčerpaná, aj keď iba fyzicky. V duši aj na srdci som mala radosť.

Cestou do hotela, na Zámockú ulicu, som preto ešte porozprávala Alice o významných historikoch, vďaka ktorým sa dnes dozvedáme o našej minulosti. Viem, že oni, v Anglicku, majú tiež veľa slávnych a známych osobností, ale aj na Slovensku žilo a stále žije mnoho vzdelaných ľudí, ktorí sú oddaní svojej práci, svojmu poslaniu. Naši turisti by sa to, podľa mňa, mali dozvedieť. 


Zámocká ulica dnes vyzerá úplne ináč, ako kedysi.

S mojim sprevádzaním sme skončili pri téme, s ktorou sme začali. Na začiatku som rozprávala tom, ako gróf Pálffy umožnil židom usadiť sa v Podhradí. No a prehliadku som ukončila rozprávaním o slávnej veľkej Pálffyho záhrade.

Rozlúčili sme sa pred hotelom, o päť minút skôr ako bol plán. Neviem, či sa ešte niekedy s Alice stretneme a to je zvláštny pocit. Človek (ja) si proste vytvorí putko za tých pár hodín. Porozprávali sme si navzájom tisíc drobností z našich vlastných životov a som si istá, že pre nás obe bolo toto náhodné stretnutie výnimočné a nezabudnuteľné. 

Snáď mi Alice pošle aj svoju spätnú väzbu. Prosila som ju, aby bola realistická a teraz tŕpnem, čo napíše, a  či napíše ...

V každom prípade, som neskonale vďačná za túto skúsenosť. Viem, že mám ešte veľký potenciál na zlepšenie. Čo však môže byť lepšie, ako zlepšovať sa v práci, ktorú milujete?

Fotky použité v texte, okrem dvoch, som robila ja sama.  

PS: Alice mi napísala, keď prišla domov...

recenzia od Alice na mojej facebook stránke Katarína Králiková

"I met Katarina in Bratislava, and she kindly offered to show me around the old town. She showed me the hidden side of the city, beyond the famous sights from the guidebook.

We went into a locked monastery to see a historical painting which is usually hidden from the public; we went into apartment blocks to see parts of the old city wall; she showed me cannon balls left from the Napoleonic wars; I heard fascinating local legends. Bratislava has a rich history, but to experience it fully, you need to know where to look. I learned so much from my day with Katerina and it really made my trip to Bratislava special. Thank you!"