večerná Bratislava | zážitky z 17. 6. 2018

17.06.2018

Mám rada prehliadky Večerná Bratislava. Začala som ich robiť vo februári 2018, aby som si natrénovala rôzne trasy. Som nadšená z toho, koľko zaujímavostí sa dozvedám, keď sa na prehliadku pripravujem. Počas sprevádzania sa však vždy nájde niečo, čo zabudnem povedať, alebo na čo neviem odpovedať. Aj preto po prehliadke vždy píšem blog, taký ako je tento.

Na Námestí Ľudovíta Štúra sme sa stretli, pretože tam skončila naša májová prehliadka Večerná Bratislava. Tentokrát bola naša prehliadka zameraná na spoznávanie histórie cez zaujímavé budovy:

Reduta

Kúpele Grössling

Kostol Notre Dame

továreň Apollo

zámočnícka dielňa Ľ. Marton a syn

Univerzita Komenského

Bohatým zdrojom informácií pre mňa bola diplomová práca o Redute, ktorú vypracovala moja skvelá priateľka a ja jej týmto zo srdca ďakujem. 

Reduta

Snažila som sa opísať, ako asi vyzeral priestor v čase, keď na ňom stál korunovačný pahorok, ktorý neskôr presunuli, aby na jeho mieste postavili sklad obilia pre celé okolie a po 200 rokoch ho zbúrali aby na tomto mieste mohla stáť Reduta.  

Tereziánska sýpka (sklad obilia), ktorú dala postaviť Uhorská kráľovná Mária Terézia v roku 1773 pre mesto Prešporok a okolie. Pamiatkárom a ochrancom histórie sa ju nepodarilo zachrániť, nakoľko mestskí poslanci vyhoveli žiadosti podnikateľov a občanov. V roku 1901 Tereziánsku sýpku zbúrali.

FOTO: Bratislavské rožky, o. z.

V roku 1919 slávnostne otvorili budovu Reduty. Využívaná je dodnes na kultnúrno-spoločenské účely. Spočiatku bola aj sídlom rôznych spolkov, klubov a spoločností. Bola tam aj kaviareň, kníhkupectvo aj kino. 

Často a radi ju navštevovali umelci, spisovatelia, básnici, novinári a aj politici. Konali sa tu vyhľadávané tanečné večery Čaj o piatej, reprezentačné plesy aj maškarné bály. 

FOTO: IMHD.SK

Mojim milým hosťom som porozprávala aj o spomiekach tých ľudí, ktorí staré časy v Redute osobne zažili. 

Krásne spracovaný je článok o posledných dňoch Tereziánskej sýpky na stránke Bratislavské rožky, o. z.

Presunuli sme sa ku miestu, kde sa ľudia tiež veľmi radi stretávali.

Kúpele Grössling

Na kúpele Grössling si pamätali aj niektorí z hostí a podelili sa s nami o svoje spomienky. 

Ja som spomínala aj príbeh o tom, ako v roku 1930 staviteľ Gratzl prehral stávku s investorom, predsedom Priemyselnej banky. Stavil sa totiž, že kúpele postaví načas. 

Na rohu Kúpeľnej a Medenej boli kúpele už v 18. storočí, označené v nemeckom, maďarskom a slovenskom jazyku ako Prešporské kúpele

Okrem relaxačných bazénov a pary (sauna) boli v budove aj špeciálne miestnosti na vodoliečebné procedúry, holičstvo a čosi ako dnešná pedikúra.

Väčšie, Kúpele Grössling, postavili v roku 1930 na rohu Kúpeľnej a Vajanského nábrežia.  Architekti Bedrich Weinwurm a Ignác Veczei v nich navrhli aj 25 metrový krytý bazén, prvý a dlho aj jediný v Bratislave. 

Celé generácie v ňom nie len plávali, ale pravidelne tam trávili aj voľný čas v pare, relaxačných bazénoch a aj v bare pri kartách a dobrom vínku.

FOTO: Pluska

Kúpele Grössling sú zatvorené od roku 1994 a ešte ani v roku 2018 nie sú vyriešené spory mesta so staviteľom, ktorý ich mal zrekonštruovať.

Odtiaľ sme kráčali sme až ku križovatke ulíc Kúpeľná, Medená a Palackého.

Rehoľa Notre Dame v Prešporku

Na Palackého ulici v Bratislave je komplex budov (školy, kláštor a kostol), ktoré dnes poznáme ako Základnú školu Matky Alexie. 


Kanonistky sv. Augustína rehole Notre Dame sú v týchto priestoroch od 18. storočia. Pozvali ich bohaté aristokratky z Prešporka. Chceli, aby notredamky vzdelávali a vychovávali ich dcéry v súlade s školskými novotami, ktoré vydala Mária Terézia ako svoje slávne Ratio educatio.  


Život noterdamiek bol neraz ohrozený. Napríklad  počas 2. svetovej spadla na ich budovu bomba. Hoci preletela cez strechu a dve poschodia, akýmsi Božím zázrakom nevybuchla. 

To ešte netušili, aké mortírium ich čakalo v dobe komunizmu.

Ďalšia dôležitá stavba v Bratislave, o ktorej som rozprávala, bola rafinéria Apollo. Ako to už bývalo u prešpurákov zvykom, volali ju tak hovorov Apolka.


Rozprávala som aj o tom, ako bola moja inšpiratívna osobnosť Karel Koch zapojený do bombardovania Apolky.


Bombardovanie rafinérie Apollo

Na tomto mieste zacitujem zdroj TASR: "Apollo bola akciová spoločnosť, ktorá v roku 1896 uviedla v Bratislave do prevádzky rafinériu Apollo (Apolku). 

Rafinovali sa v nej minerálne oleje a vyrábal sa benzín, petrolej, parafín, sviečky, vazelíny, asfalt, dokonca aj umelý ľad. 

Počas druhej svetovej vojny ju mali pod kontrolou Nemci."

To bol dôvod, prečo sa protinemecké vojská rozhodli vyhodiť továreň do vzduchu. Na to však potrebovali vedieť, ako továreň funguje. Na tento účel im poslúžila najmladšia špiónka v Európe známa ako Trixi. 

Trixi mala 17 rokov, bola krásna, vzdelaná, odvážna a odhodlaná zastaviť Hitlerove vojská. 

FOTO: HNonline.sk

Od vypuknutia 2. svetovej vojny sa často stávalo, že ponad Bratislavu prelietali vojenské stíhačky a hučali poplašné sirény. Ľudia už boli apatickí. Preto, keď 16. júna 1944 dopadli bomby aj na Bratislavu, nikto to už nečakal.

370 bômb zhodených na Bratislavu zničilo komplet celú rafinériu Apolku a mnohé historické a obytné priestory. A čo je ešte horšie, zomrelo pri tom vyše 100 ľudí.

Zaujímavé články o udalostiach z tohto obdobia:

Ulice, ktorými sme kráčali tvorili kedysi Ružový ostrov. Najviac však boli utvárané v 19. a 20. storočí. Už len o ich názvoch sa dalo veľa rozprávať ...

Továreň na Medenej ulici

Na Medenej bola zámočnícka dielňa, ktorú jej majiteľ Ľudovít Marton viedol so svojim synom už po niekoľké generácie. 


Práca zámočníkov z dielne Ľudovíta Martona a jeho syna bola mimoriadne kvalitná. Ich diela sa dostali do mnohých šľachtických palácov, na cintoríny významných aristokratických rodín a aj do Dómu sv. Martina.  

FOTO: Bratislavské rožky


Odporúčam prečítať si skvelý článok o zámočníckej dielni firmy Ľudovít Marton a syn na stránke o. z. Bratislavské rožky.

Spolu s mojou hosťkou, p. Vierkou sme skonštatovali, že ulica Medená je pomenovaná zrejme podľa slávnej zámočníckej továrne, ktorá na tejto ulici kedysi bola. 

Zastavili sme sa na Tobruckej č. 2 pri pamätnej tabuli na dome, v ktorom žila Viola Valachová, odvážna, 16-ročná partizánka, ktorú zavraždili nemeckí vojaci po tom, ako na ich auto hodila bombu. 

Počas tejto prehliadky som nerozprávala žiadne povesti. Ulice, ktorými sme prechádzali sú akosi viac tvorené udalosťami zo začiatku 20. storočia.

2. svetová vojna a Tobruk


Tobruk je mesto v Afrike. Počas 2. svetovej vojny ho bránili aj slovenskí vojaci. Na ich počesť je v Bratislave pomenovaná ulica Tobrucká.

FOTO: imfdb.org


Viac o udalostiach v Tobruku napísal Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu v Bratislave.

Nie je ľahké rozprávať o vojnových udalostiach. Sú komplikované. Obzvlášť udalosti 2. svetovej vojny sú náročné na rozprávanie. Bojovalo medzi sebou 60 štátov. 

Milióny ľudí zomrelo v koncentračných táboroch, v bojoch a aj vo všetkých možných vedľajších dôsledkoch vojny akými sú hlad, choroby, pomoc partizánom, bombové nálety, mínové polia, ach... 

Nespočetné množstvo osobných príbehov by sa dalo rozprávať.

Som presvedčená o tom, že hoci je to ťažká téma, netreba sa jej vyhýbať. Treba poznať pravdu - či už sa nám páči, alebo nie. Lebo len vďaka pravde sa môžeme z histórie poučiť a neopakovať ju.


Vzdelanie vidím ako najlepšiu cestu, ako žiť v slobode a v mieri. 


Univerzita Komenského

Univerzita Komenského vznikla 27. júna 1919 zásluhou českých lekárov.

Budova na Šafárikovom námestí bola otvorená až v roku 1937.

Univerzita Komenského pri svojom vzniku, v roku 1919, sídlila v malých priestoroch na Kapitulskej ulici.

Paradoxne, v tom istom roku (1919) otvorili luxusnú budovu Reduty pre kultúrno spoločenské účely.

Pôvodným vlastníkom pozemku bol gróf Ján Pálffy. Stáli tu obytné domy, potravinársky daňový úrad a hostinec. 

Noví majitelia pozemku všetko zbúrali a v roku 1930 na tomto mieste postavili budovu pre Štátny obchodný dom v Bratislave 

FOTO: uniba.sk 

Iniciátor myšlienky založenia univerzity na Slovensku bol český lekár MUDr. Kristián Hynek. V roku 1919 bola otvorená lekárska fakulta a v roku 1921 aj právnická a filozofická fakulta. 

Na fakultách spočiatku vyučovali českí profesori, ktorí zaviedli systém štúdia, vytvorili učebne, rozvrhy pre študentov a vedecké pracoviská. 

Po vzniku vojnovej Slovenskej republiky všetkých českých pedagógov vtedajší zástupcovia Slovenska vyhnali.

FOTO: fedu.uniba.sk

V dejinách ľudstva sa neraz stalo, že vedenie štátu konalo inak, ako by si priala väčšina obyvateľstva. Ktovie, koľkokrát sa to ešte zopakuje...

Aj to je dôvod, pre ktorý robím prehliadky VEČERNÁ BRATISLAVA - aby sme poznali svoje dejiny.