LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ | Gašpar Féjerpataky - Belopotocký

03.01.2018

Známy je ako zakladateľ prvého divadla na Slovensku. A tiež ako zakladateľ prvej knižnice na Slovensku. Žil na prelome 18. a 19. storočia. Ako malý chlapec prišiel o matku a to ho poznačilo na celý život. Obzvlášť v oblasti vzdelávania, ktoré sa stalo jeho životným poslaním. 

Gašpar Féjerpataky Belopotocký 

(*Paludza, 1.1.1794, +Liptovský Mikuláš, 18.5.1874) 

Pochádzal zo starého zemianského rodu, jeho otec bol knihár, avšak boli chudobní. 

Na začiatku 19. storočia patrili slováci do Rakúsko - Uhorskej ríše a boli nútení učiť sa a používať maďarčinu. V tom čase už silnela v ľuďoch túžba zrovnoprávniť všetky národnostné jazyky v Uhorsku. Ľudovít Štúr presadzoval túto požiadavku na Uhorskom sneme. 

Popri ňom, okrem mnohých iných, aj Gašpar Féjerpataky Belopotocký s veľkým zanietením šíril medzi obyčajných ľudí informácie, ktoré mali vzbudiť u každého Slováka hrdosť na svoju reč, tradície, piesne, kroje a hlavne na svoju vlasť. 

Na dosiahnutie tohto cieľa bolo potrebné ľudí vzdelávať, učiť čítať, písať, počítať, učiť jazyky a spievať. 

Gašpar Féjerpataky Belopotocký preto vytvoril sieť tzv. komisionárov, ktorí distribuovali knihy, noviny, časopisy a kalendáre medzi Slovákov v Uhorsku. 

Ľudí, ktorí nevedeli čítať vzdelával prostredníctvom divadla

Bol vzdelaný, hoci najviac vedomosti získal na vandrovkách, večerným samoštúdiom a nie v školách, ktoré si jeho otec nemohol dovoliť. 

Zrejme práve preto po celý život finančne podporoval talentovaných študentov

Zhrnúť do pár viet život človeka, ktorý aktívne prežil 80 rokov by bolo neúctivé. 


Rozprávať o ňom by som chcela viac, snáď niekedy..., 

avšak tu a teraz chcem napísať, že  Gašpar Féjerpataky Belopotocký je pre mňa inšpiratívny svojou osobnosťou a životnými okolnosťami, ktoré vplývali na jeho prácu. 

Napríklad: 

Keď sa Gašpar narodil jeho rod Féjerpataky de Kecselén bol starý už vyše 500 rokov. Mal súrodencov, z nich najmladší sa ešte ako bábätko utopil spolu s matkou v rozvodnenom Váhu. Gašparova sestra Zuzana a brat Samuel zomreli okolo tridsiatky, obaja v tom istom roku a o rok na to aj jeho otec. Gašpar bol teda úplná sirota, ale mňa fascinuje, že z celej línie rodu jedine on urobil niečo tak významné, že si to mnohí dodnes vážia. 

Keď zriadil v Liptovskom Mikuláši prvú požičovňu kníh, pamätal na to, že ľudia, ktorí vedia čítať, nemusia všetkému rozumieť. A preto do kníh vkladal lístky s vysvetlením niektorých slov. Musela to byť drobná mravenčia práca. 

Pre mňa bol výnimočný aj spôsobom svojho života. V 19. storočí ľudia v Rakúsko - Uhorsku ešte stále pociťovali pozostatky Napoleónskych vojen. Utláčaní boli aj zo strany šľachty, ktorej museli platiť dane a dávať im podiel z úrody aj z chovu. K tomu všetkému silnel technický pokrok vďaka kníhtlačiarni, stroju, ktorý už v 15. storočí vynašiel Johann Guttemberg. Napriek týmto náročným okolnostiam dokázal Gašpar Féjerpataky Belopotocký pracovať a hospodáriť tak, že sa stal majetným a váženým mešťanom. O jeho významnom postavení svedčí aj to, že mu za ženu ponúkol  svoju 19-ročnú dcéru Annu Zuzanu sám stoličný komisár Vitališ z Liptovského Mikuláša. 

Gašpar Féjerpataky Belopotocký  je dnes známy ako zakladateľ prvého divadla na Slovensku. A tiež ako zakladateľ prvej knižnice na Slovensku. Žil na prelome 18. a 19. storočia. Ako malý chlapec prišiel o matku a to ho poznačilo na celý život. Obzvlášť v oblasti vzdelávania, ktoré sa stalo jeho životným poslaním.  

V osobnom živote bol Gašpar Féjerpataky Belopotocký poväčšinou osamelý, avšak vo vzdelávaní slovenských ľudí našiel svoju radosť i svoje životné poslanie.