inšpiratívna osobnosť | Zuzana Slubeková Hirschová

24.09.2018

Známa je ako vdova po Antonovi Slubekovi. Pod touto "značkou" viedla slávnu likérku v Prešporku. Žila na prelome 18. a 19. storočia a mňa fascinuje jej odvaha i obchodné zručnosti. Na podujatí Dobrý trh na Panenskej! som o nej rozprávala ako o našej inšpiratívnej susedke z minulosti.

Zuzana Slubeková sa narodila v roku 1789. 

Presný dátum nie je známy. Ktovie, možno keby som išla kutrať do starých matrík, možno by som našla niekde záznam o dátume jej narodenia. Možno raz pôjdem, ale pre tento blog je podstatné niečo iné.

Na prelome storočí, v roku 1800, mala Zuzana 11 rokov. Väčšinu života teda prežila v 19. storočí, v malom, avšak narastajúcom, bývalom korunovačnom mestečku Prešporok (počtom obyvateľov si ho predstavujem ako dnešný Bardejov).

Z toho minimálneho množstva dostupných zdrojov sa domnievam, že mohla byť dcérou obchodníka Hirscha (s týmto menom sa v Prešporku spája značka výrobcu mydla), vzdelanie získala primerané svojmu stavu, zrejme v meštiackej škole. Nemám o tom síce žiadny záznam, ale fakt je ten, že v 19. storočí už väčšina dievčat navštevovala školu.

V tzv. dlhom 19. storočí však ešte stále platilo, že hlavným poslaním ženy je vydať sa a stať sa matkou. Tak ako naše inšpiratívne osobnosti, napríklad Mária Terézia Brunschvicková alebo Hana Gregorová Lilgová, aj Zuzana sa vydala. 

Jej manželom bol Anton Slubek. Spoločne žili v Prešporku, pár ulíc od hradu, na Kozej ulici v dome baróna Jessenáka, od ktorého si prenajímali rozľahlý byt na prvom poschodí. Zariadený ho mali v typickom starousadlíckom patricijskom* štýle.


Manželka vnuka Zuzany Slubekovej v byte na Kozej ul. v Bratislave.


*patricijský je zastaralý výraz pre bohaté meštianstvo, potomkov pôvodných obyvateľov. Základ slova netvorí "patriot" čiže vlastenec, ale slovo "patriciát" čiže zámožné meštianstvo, najvyššia meštianska vrstva.

Rozmýšľam, aká asi bola Zuzana Slubeková. Viaceré zdroje uvádzajú, že po smrti manžela prevzala likérku. Bolo to v roku 1838, Zuzana mala vtedy 50 rokov.

S tou likérkou na Kozej ulici mi stále nie je jasné, od koho ju Zuzana Slubeková odkúpila. Pretože:

Uznávaný historik Tivadar Ortvay v publikácii Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto píše:

Počiatky tejto továrne siahajú do posledných desaťročí 18. storočia. Už v roku 1770 vyrábal H. Strobl v tejto budove likéry - rozoliše*. O chod továrne sa staral Dalmatínec Casali. Potom istý Talian Susanni, nájomca panstva v Lefantovciach, v Nitrianskej župe, ktoré kedysi patrilo k cirkevnej základnine; odtiaľ premiestnil výrobňu rozolišov a likérov do prešporskej továrne a v roku 1806 získal na svoje výrobky patent. 

* rozoliš je slabší likér. Vraj slovo rozoliš pochádza z latinského ros solis - slnečná rosa, čo je názov rosičky okrúhlolistej, ktorá sa v Taliansku už od stredoveku tradične pridáva do bylinných likérov.


Súčasťou pavlačového domu bol dvor, sklady, kancelárie, manipulačné priestory, dva malé byty, jedáleň pre robotníkov, stajňa, dreváreň a hlboké pivnice.


O niekoľko rokov kúpil továreň s patentom a všetkými právami spolu s domom a záhradou prešporský mešťan, hospodár a nájomca Beňadik Jawurek. Po jeho smrti všetko zdedila jeho vdova Anna Jawurekova. V roku 1838 kúpila továreň vdova po Antonovi Slubekovi Zuzana Slubeková, rodená Hirschová, a prevádzkovala ju pod dodnes existujúcou firmou Vdova A. Slubeka (A. Slubeks Witwe) ako pálenicu a továreň na rozoliš, likéry, rum a esencie, s pridruženou výkrmňou ošípaných.

Už tu mi nie je jasná taká drobnosť ako fakt, že Anton Slubek zomrel až v roku 1839. Kúpila teda továreň Zuzana Slubeková ešte za jeho života? ...keďže T. Ortvay uvádza rok 1838, v ktorom Zuzana Slubeková kúpila továreň od Anny Jawurekovej.

A ešte ďalšia zásadná vec mi nie je jasná!

V publikácii Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí od renomovaných odborníčok na históriu Viery Obuchovej a Marty Janovíčkovej autorky uvádzajú:

"... Zuzany Slubekovej (1789 - 1874), ktorá ako vdova prevzala firmu svojho manžela Antona ..."

Všetky ostatné informácie, ktoré som našla, sa odvolávajú na jeden z týchto dvoch zdrojov.

Ako to teda bolo? 

Kto vie, ozvite sa mi prosím na info@katarinakralikova.sk

V každom prípade, nech bolo ako bolo - Zuzana Slubeková, vdova žijúca v prvej polovici 19. storočia, začala podnikať s alkoholom. Už tento samotný fakt je pre mňa fascinujúci a inšpirujúci. 

V tom čase mala už pri sebe dve dospelé deti. Jej syn Gustáv mal 21 rokov, dcéra plus mínus tiež tak nejako - súdim podľa toho, že neskôr, prevzali továreň od Zuzany Slubekovej jej syn Gustáv a jeho švagor Ján Gesell, zrejme manžel dcéry Zuzany Slubekovej.

Viesť továreň znamenalo zamestnávať ľudí, obchodovať s predajcami, vytvárať propagačné materiály a zabezpečovať celý chod továrne, skladov, ubytovanie robotníkom a nepochybne aj viesť, resp. kontrolovať financie a účtovníctvo, komunikovať s úradmi a v prípade ženy aj naďalej viesť domácnosť a spoločenské kontakty.

Zuzana Slubeková - a to je pre mňa dosť záhadné - viedla továreň pod značkou "Vdova A. Slubeka". 

Je dosť pravdepodobné, že to bolo zo strategických obchodných dôvodov. Podnikať s alkoholom bolo dôveryhodnejšie pod záštitou mena svojho manžela - a to bez ohľadu na to, či mal pravdu historik T. Ortvay, ktorý tvrdil, že Zuzana Slubeková továreň kúpila až po smrti manžela, alebo či mali pravdu historičky V. Obuchová a M. Janovičková, ktoré tvrdili, že Zuzana Slubeková po smrti manžela viedla továreň, ktorú založil v roku 1806 jej manžel Anton Slubek. Ale ktovie, možno Zuzana Slubeková používala značku "Vdova A. Slubeka" zo sentimentu a z lásky k manželovi ... to by sa mi viac páčilo ...

Ďalšia zaujímavá skutočnosť je, že v byte na Kozej ulici, resp. v dome, ktorý si neskôr odkúpili, žil neskôr ešte aj vnuk Zuzany Slubekovej, ďalší pokračovateľ podnikateľskej rodiny a to Július Slubek s rodinou. Ak rodina žije niekoľko generácií v jednom dome, to tiež podľa mňa svedčí o pevnom pute a silných rodinných väzbách.

Vždy, keď idem po Kozej ul. spomeniem si, ako mi môj dobrý svokor hovoril o tom, že "tu na rohu vyčnievala brána do Slubekovej likérky". Škoda, že je to v 50. rokoch zbúrali...


Aj týchto pááár máličko drobných informácií mi však dáva tušiť, že to, či bude človek úspešný - nech úspech znamená hoc aj pre každého niečo iné - nezávisí ani od doby, v ktorej žije, ani od pohlavia, vierovyznania alebo sociálneho statusu. Záleží len na tom, aký človek je. Aký má charakter, akú má vôľu a akú má vieru v seba.

V majetku rodiny sa dodnes zachoval Diplom s vlastnoručným podpisom L. Kossutha a grófa L. Batthyánya, ktorý - spolu so striebornou medailou - v rokoch 1843 a 1846 na Poľnohospodárskej výstave v Pešti získala naša inšpiratívna osobnosť Zuzana Slubeková.

Manželia Anton a Zuzana Slubekovi sú pochovaní spolu, na cintoríne Kozia brána. Ich meno nám pripomína aj detské ihrisko Slubekova záhrada a starší susedia stále vedia, že "tu bola Slubekova likérka". Preslávila ju však Zuzana Slubeková, odvážna a podnikavá žena, iste aj starostlivá matka a pre mňa úžasne inšpiratívna osobnosť.

TEXT: Katarína Králiková | JAZYKOVÁ KOREKTÚRA: text neprešiel jazykovou korektúrou | FOTO: wikipedia, bratislavaprevsetkych.sktitulná fotka je len ilustračná  | ZDROJE: Štefan Holčík: spomienkový album 15/2001; linky v texte a publikácie: Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislava - Ferdinandovo mesto, Viera Obuchová a Marta Janovíčková: Každodenný život a bývanie v Bratislave v 19. a 20. storočí.

Srdečne vás pozývam na prehliadku 
Večerná Bratislava, 
kde sa dozviete okrem mnohých zaujímavostí 
aj o ďalších inšpiratívnych osobnostiach, 
ktoré kedysi žili v Bratislave.