inšpiratívna osobnosť | Teodor Edl

11.10.2018

Ďalšia osobnosť, ktorá ma zaujala bola aj pre našich susedov - predkov z lokality, kde sa konal Dobrý trh na Panenskej, tak vzácna, že ešte za jej života po nej pomenovali ulicu. Tou osobnosťou bol mešťan, bankár a mecenáš Teodor Edl.

V roku 1815 sa narodil Ľudovít Štúr aj spoluzakladateľ Múzea mesta BratislavaFrantišek Floridus Rómer. V tom istom roku, 15. septembra 1815 sa, vo vtedajšom Prešporku, narodil aj Teodor Edl, naša ďalšia inšpiratívna osobnosť.

VZDELANIE

Aké mal vzdelanie, to sa mi nepodarilo vypátrať, ale v tom čase už v Prešporku existovalo gymnázium. V rokoch 1812 až 1850 malo názov Archigymnasium Posoniense ord. s. Benedicti a v rokoch 1786 až 1908 sa nachádzalo sa v budove kláštora Klarisiek na Klariskej ul. Možno tam študoval aj Teodor Edl.

Domnievam sa, že jeho materinským jazykom bola maďarčina a podľa mňa určite vedel aj po nemecky a, ktovie, možno aj po slovensky.

V každom prípade, súdiac podľa dostupných informácií, nevenoval sa žiadnemu tradičnému remeslu, ale obchodu a podnikaniu.

Už z týchto málo informácií o jeho vzdelaní mi však dáva tušiť, že najväčší vplyv na to, kým sa stal mal práve jeho charakter a talent.

RODINA

Teodor Edl mal 24 rokov, keď sa v roku 1839 oženil. Jeho snúbenica, Kristína Fröhlichová mala vtedy 18 rokov. Postupne si založili rodinu, ktorej potomkovia* dodnes žijú v Bratislave.

* jednou z nich je láskavá pani Magdaléna - vnučka vnučky Teodora Edla, ktorá mi doplnila informáciu o jeho deťoch:

"Teodor Edl mal vraj 10 detí, 2 vraj zomreli. Babka (pozn.: dcéra T. Edla), otcova, sa volala Mária, ona sa vydala za Ladislava Aixingera a mali 3 deti. Z nich dcéra Mária sa vydala za Gejzu a mali 2 synov, z ktorých Ladislav bol môj otec."

* druhou z nich je pani Mária Bertha Orbán, ktorá napísala nádherný príbeh "Po stopách jedného rodinného portrétu" na portál bratislavskerozky.sk.

BÝVANIE

Edlovci bývali v Prešporku, do ktorého už v tom čase patrilo aj Podhradie, čiže Bratislavský hrad a okolité ulice - a teda aj dnešná Podjavorinská ulica. 

Zaujímavé však je, že v čase, keď tam býval Teodor Edl s rodinou táto ulica ešte len vznikala. Stálo na nej ledva osem domov. 

Keď túto ulicu po prvýkrát pomenovali, hneď dostala názov Edlova ulica, teda vlastne, vtedy ešte po nemecky Edlgasse. Bolo to v roku 1872, Teodor Edl mal 57 rokov a v Prešporku očividne požíval veľkú úctu.

PRÁCA A AKTIVITY

Pri zisťovaní všetkých aktivít Teodora Edla som naďabila na množstvo funkcií, ktoré zastával. Uvádzam ich tak, ako si myslím, že nasledovali, aj keď mnohé sa prelínali:

  • Vlastnil obchod s textilom.

Teodor Edl vlastnil, podľa wikipédie, obchod so strižným* tovarom. Historik T. Ortvay tvrdil, že vlastnil obchod s bielizňou U holuba čo potvrdzuje aj fotka na pammap.sk

*strižný tovar je zastaralý výraz pre metrový tovar, čiže obchod s látkami.

  • Založil Edlov peňažný ústav.

Z ďalších aktivít historik T. Ortvay spomína, že Teodor Edl založil renomovaný Edlov peňažný ústav.

Predpokladám, že toto bol taký ten míľnik medzi obdobím, kedy sa venoval obchodovaniu a tým, keď sa začal čoraz viac venovať finančníctvu.

FUNKCIE

Totiž, o Edlovom peňažnom ústave som síce nenašla nikde žiadnu relevantnú zmienku, avšak, našla som celý zoznam jeho "finančných funkcií":

  • Bol predsedom Prešporskej prvej sporiteľne.
  • Bol predsedom I. bratislavskej poisťovne.
  • Bol predsedom Priemyselnej a obchodnej komory.
  • Bol prezidentom Obchodnej a živnostenskej komory.

Tu aby sa človek zorientoval, ako to bolo s finančnými inštitúciami v tom slávnom Dlhom 19. storočí! Nuž takto:

Prešporská prvá sporiteľňa čiže Pressburger Sparkasse

Bohatí mešťania nemeckého a maďarského pôvodu oficiálne založili 10. októbra 1841 prvú samostatnú banku na území dnešného Slovenska, ktoré bolo vtedy ešte súčasťou Uhorska. 

Jedným zo spoluzakladateľov bol aj Jozef Jiringer a súdiac podľa tejto zápisnice, určite aj 26-ročný Teodor Edl.

Táto prvá banka mala názov v nemeckom jazyku Pressburger Sparkasse, po slovensky Bratislavská sporiteľňa, resp. v tom čase Prešporská sporiteľňa

V roku 1921, pod vplyvom sporiteľničného zákona, zmenila názov na Bratislavská I. sporivá banka, ale v tom roku už Teodor Edl dávno nežil. Existovala však 80 rokov a je veľmi pravdepodobné, že jej predsedom bol - aspoň v istom období - aj Teodor Edl.

Po nej ... v skratke ... nasledoval veľký bankový "boom". V priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov vzniklo po celom Slovensku ďalších vyše päťdesiat finančných inštitúcií. Mali rôzne názvy ako banka, sporiteľňa, pomocnica, vzájomná pokladnica, sporiteľné i úverové družstvo a podobne. Jedným z nich bol pravdepodobne aj Edlov peňažný ústav. Na základe toho si myslím, že vznikol až po roku 1841.

I. bratislavská poisťovňa

Poisťovne dnešného typu v 19. storočí ešte neexistovali.

Preto informácia v článku p. Obuchovej, že Teodor Edl bol predsedom I. bratislavskej poisťovne bude asi len preklep. Iste mala na mysli sporiteľňu, hoci sa mi nezdá veľmi pravdepodobné, že by sa historička p. Obuchová mýlila...

Priemyselná a obchodná komora

Založili ju podnikatelia a obchodníci dňa 25. augusta 1850 a, ako uvádza historik T. Ortvay, jej predsedom bol 35-ročný Teodor Edl. 

Priemyselná a obchodná komora, prvá svojho druhu v Uhorsku, sídlila v paláci na dnešnom Komenského nám. (za historickou budovou Slovenského národného divadla). Túto budovu projektoval, rovnako ako budovu Pressburger Sparkasse, prešporský architekt a staviteľ József Hubert. 

Priemyselná a obchodná komora, pod vedením Teodora Edla, okrem iného, zorganizovala a financovala v roku 1875 aj špeciálny kurz kreslenia pre miestnych priemyselných učňov. 

V roku 1878 zriadila aj kresličskú školu pre učňov a pomocníkov.

Okrem toho podporovala Združenie pre priemyselnú výučbu a rozširovanie domáckeho priemyslu, ktoré vzniklo v roku 1875. Jednoducho Priemyselná a obchodná komora podporovala rozvoj Prešporka.

Neviem však, či bol Teodor Edl jej predsedom od vzniku, v roku 1850 až do svojej smrti, v roku 1882, ale neprekvapilo by ma, kebyže áno.

Obchodná a živnostenská komora 

Založili ju mešťania - podnikatelia v roku 1850 ako reakciu na viaceré zmeny, ktoré zaviedol kráľ v oblasti podnikania a obchodu. 

Aj v tejto súvislosti historik T. Ortvay spomína, že Teodor Edl bol jej predsedom. To znamená, že v roku 1850 sa stal najvyšším predstaviteľom dvoch komôr. 

Predpokladám však - lebo sa mi iné ani nedá uveriť - že členstvo a celkové fungovanie v komorách nevyžadovalo denno-dennú prítomnosť, ale že sa jej členovia stretávali a riešili úlohy komory popri iných aktivitách. Tiež predpokladám, že mali pomocníkov. 

A teraz pokračujme vo vymenúvaní jeho funkcií:

  • Bol predsedom Bratislavskej obchodníckej gildy.

Bratislavská obchodnícka gilda bolo spoločenstvo obchodníkov (podobne mali remeselníci svoje cechy). Vzniklo v roku 1699 na základe privilégia cisára a uhorského kráľa Leopolda I.

Jednou z úloh Bratislavskej obchodníckej gildy  bolo dozerať na dodržiavanie jarmočného poriadku a hlavne na to, aby nikto potajme nevykonával podomový obchod. 

O význame Bratislavskej obchodníckej gildy  svedčí aj to, že financovala jedno z troch vitrážových okien na Dóme sv. Martina, pomenované ako Okno obchodníckej gildy.

Vo februári 1874 Bratislavská obchodnícka gilda zanikla. Zrejme to súviselo so zrušením remeselných cechov, ktoré nariadil kráľ František Jozef v roku 1872.

Od 8. júna 1874 začína svoju činnosť Bratislavské obchodné spoločenstvo, do ktorého vstúpilo niekoľko členov zrušenej Bratislavskej obchodníckej gildy. Je možné, že jedným z nich bol aj 59-ročný Teodor Edl.

  • Bol spoluvlastníkom medeného hámru v Borinke.

Pri overovaní tejto skutočnosti som však nikde nenašla jeho meno spájané s hámrami. Zistila som však, že v roku 1858 odkúpil Theodor Weisz (1824 - 1883), po smrti svojho svokra T. E. Madera, prosperujúce medené hámre v Borinke (pri Bratislave) a podnikal s nimi pod názvom Paulensteiner Kupferhammer und walzwerke Theodor Weisz u. Erben

Neviem koľko medených hámrov bolo v tom čase v Borinke, ale zdá sa mi logické, že ak bol,  43-ročný Teodor Edl spolumajiteľom medených hámrov v Borinke, tak jedine týchto. Zaujímavé však je, že túto skutočnosť historik T. Ortvay vôbec nespomína.

Zaujímalo by ma tiež, prečo sa venoval podnikaniu v "odevnom priemysle" a tiež, ako z neho prešiel k spolupodnikaniu v medených hámroch.

Opäť chabé informácie, pri ktorých mi napadá, že možno sa nebál skúšať rôzne veci. Alebo mu proste iba život prinášal takéto príležitosti a on sa im nevyhýbal. Bol zrejme dušou obchodník a v rozkvitajúcom podnikaní s meďou videl obchodnú príležitosť.

Vďaka jeho obchodnému a podnikateľskému talentu a tiež vďaka jeho poctivosti, čestnosti a rozvahe získal aj titul kráľovského radcu. T. Ortvay uvádza, že titul získal aj za svoju záslužnú verejnú činnosť.

DOBROČINNOSŤ

Ako mnohí významní mešťania, aj Teodor Edl bol členom viacerých spolkov. Z dostupných informácií som zistila, že v zrelom veku, po 50tke, spoluzakladal dva najvýznamnejšie spolky v Prešporku.

1. Dobrovoľný hasičský zbor Staré Mesto

Nápad vytvoriť Dobrovoľný hasičský zbor v Prešporku dostali budúci starosta mesta Henrich Justi a učiteľ telocviku Ferdinand Martinengo už v roku 1863 

Hlavnú iniciatívu za založenie spolku prevzal bratislavský veľkoobchodník Teodor Edl. Požiadali o povolenie, to bolo zamietnuté a 13. júla 1864 bolo zamietnuté aj odvolanie. Preto sa členovia prípravného výboru rozhodli vyčkať na príhodnejšiu dobu a zatiaľ len "zbierať peniaze a z času na čas sa stretnúť ". 

Až o tri roky na to mohol oficiálne vzniknúť Dobrovoľný hasičský zbor. Na zasadnutí prípravného výboru 28. januára 1868 Teodor Edl informoval prítomných, že počas štyroch rokov šetrenia sa nazhromaždilo v spolkovej pokladnici 2400 zlatých. Viac na dhz.sk.

2. Bratislavský okrášľovací spolok

Bratislavský okrášľovací spolok vznikol 8. marca 1868Zakladateľom bol aj v tomto prípade Henrich von Justi. Založeniu spolku predchádzalo stretnutie 40 osobností mesta vo februári 1867. 

Medzi zakladajúcimi členmi spolku boli mená ako Teodor Edl, gróf Ernest Esterházy, Ferdinand von Gervay, Michael Hengelmüller de Hengervár, Adam Kosziba, Karol Neiszidler de Ujlak, Rudolf a Štefan Pálffyovi, Karol Ságody, Edmund von Szalay, Jozef von Záborszky sa ďalší.

Všímajúc si dátumy reálneho vzniku oboch týchto významných spolkov sa mi zdá, že v roku 1868 mal 53-ročný Teodor Edl veľa preveľa práce. 

Treba brať do úvahy, že bol aktívny aj iných spolkoch a, pochopiteľne, naďalej zastával spomínané významné funkcie, nehovoriac už o tom, že sa staral aj o svoju veľkú rodinu.

MECENÁŠSTVO

Bloger Martin Klepáč dokonca vypátral, že Teodor Edl je uvedený v novinách z obdobia Rakúsko-Uhorskej monarchie, kde je uvádzaný ako jeden z mnohých prispievateľov na obnovu korunovačnej katedrály vtedajšej Bude. Nepochybne finančne prispieval aj na mnohé charitatívne, kultúrne a umelecké aktivity.

Vnučka vnučky Teodora Edla, p. Magdaléna mi upresnila: "... hovorili mi rodičia,  že (Teodor Edl) daroval vitráž do Dómu Sv. Martina." Túto skutočnosť potvrdzuje aj zoznam donátorov, medzi ktorými je uvedený Teodor Edl, naša inšpiratívna osobnosť, a tiež jeho syn Teodor Edl ml., ktorého otec iste inšpiroval tiež.


Vitráž na Dóme sv. Martina v Bratislave so zoznamom donátorov, medzi ktorými je uvedený aj Teodor Edl a jeho syn Teodor Edl ml. (zdroj: wikipedia)


Autentické spomienky jeho potomkov sa mi nakoniec podarilo získať len čiastočne. Napísali mi, že oni sami uvažujú, ako všetky informácie zhrnúť a prípadne ich zverejniť. Riešia to v rámci rodiny a je len pochopiteľné, že si to vyžaduje veľa času. My sa už teraz tešíme na ich spomienky a fotky. 

Historik T. Ortvay o ňom ešte krásne píše v knihe z roku 1905: "Bol dobrý otec rodiny a vynikajúci klavirista, čo mu otváralo dvere do mnohých salónov".

Teodor Edl zomrel náhle, počas prechádzky na Kamzík. Svedčí o tom aj pomník, ktorý mu dali postaviť na mieste, kde dostal porážku.

Edl Tivadar 14. jún 1882 
 Na pamiatku jeho náhlej smrti 
na tomto mieste 
v kruhu svojich priateľov. 


Teodor Edl na portréte, ktorý má doma vnučka jeho vnučky, p. Magdaléna, tá, ktorá mi poslala túto fotku - za čo jej týmto neskonale ĎAKUJEM.


Teodor Edl je pre mňa obdivuhodná inšpiratívna osobnosť. 

Štúdiom chabých zdrojov o jeho živote som však nadobudla silný dojem, že nikdy nebol chudobný, vždy bol vážený a rešpektovaný, dokonca obľúbený v spoločnosti - a predsa sa z neho nestal ješitný bohém, ktorý by míňal peniaze len na svoje rozmary, ale naopak, pomáhal všade, kde mohol.

Teodor Edl svojou inteligenciou a usilovnou prácou zveľaďoval naše krásne mesto, vtedajší Prešporok, dnešnú Bratislavu. Hoci nie je známou historickou celebritou, aj tak som presvedčená o tom, že je pre nás právom inšpiratívnou osobnosťou.

Čo si myslíte vy? Napíšte mi, prosím, svoje dojmy...

TEXT: Katarína Králiková | JAZYKOVÁ KOREKTÚRA: text neprešiel jazykovou korektúrou | FOTO: uvedené pri fotkách | ZDROJE: Ľubica Falťanová: Obchod v Bratislave; wikipedia: Dóm sv. Martina; pamiatkynaslovensku.sk: Medené hámre Borinka; nbs.sk: Bratislavská sporivá banka, z mojej knižnnice - A. M. Benyovszky: Belle Époque a ďalšie linky uvedené v texte.

ŠPECIÁLNE POĎAKOVANIE 

Ďakujem pani Magdaléne, vnučke vnučky Teodora Edla 
za ochotu, fotku, informácie a za príjemnú komunikáciu.

Srdečne vás zároveň pozývam na prehliadku VEČERNÁ BRATISLAVA, počas ktorej uvidíme aj miesta, kde pôsobil Teodor Edl.