inšpiratívna osobnosť | Ladislav Dérer

14.03.2018

Lekár, zakladateľ internistickej školy a priekopník najpokrokovejších zásad vnútorného lekárstva. Ladislav Dérer bol tiež pedagóg, akého by sme si všetci priali. Jeho prístup k práci, k pacientom i študentom môže byť úžasnou inšpiráciou pre náš prístup k životu.


Ladislav Dérer


Interné lekárstvo sa zaoberá chorobami vnútorných orgánov. 

Ladislav Dérer sa venoval týmto oblastiam vnútorného lekárstva:

  • patológia pečene, 
  • fyziológia a patofyziológia tráviaceho ústrojenstva, 
  • patofyziológia krvi pri obehových poruchách, 
  • problémy včasnej diagnostiky rakoviny žalúdka, 
  • tuberkulóza pľúc a čriev, 
  • choroby z povolania (napr. silikóza baníkov), 
  • otázky alergie,
  • jeho štúdie o koncentračnom indexe žlčových kyselín v šťave dvanástnika a o anoxénii pečene získali medzinárodný ohlas, 
  • orientoval sa aj na širšie biologické otázky z okruhu hematológie.

Človek, lekár, pedagóg

Známa nemocnica na Kramároch v Bratislave je jednou zo šiestich nemocníc Univerzitnej nemocnice Bratislava a oficiálne sa volá Nemocnica akademika Ladislava Dérera. Viete čím bol výnimočný?

Nemocnica akademika Ladislava Dérera v Bratislave, známa aj ako "nemocnica na Kramároch". Názov dostala pri otvorení v roku 1967 na podnet žiakov a kolegov profesora MUDr. Ladislava Dérera.

Akademik znamená riadny člen akadémie vied. Ladislav Dérer bol členom Československej akadémie vied.

S veľkou úctou o ňom píše jeho žiak, kolega a priateľ MUDr. Imrich Sečanský vo svojej knihe Spomienky a vyznania lekára. Pôvodne som v tejto knihe hľadala informácie o jeho pacientovi, ktorým bola moja nedávna inšpiratívna osobnosť Ignác Lamár, známy ako Schöner NáciZačítala som sa však do knihy a srdce mi zaplesalo, keď som čítala o pedagógovi, ktorý vedel nájsť skrytý talent u svojich žiakov. Máme marec, mesiac knihy, pre mňa aj mesiac vzdelávania a na jeho konci deň učiteľov. Kto iný vplýva na naše životy a poslanie viac, ako naši učitelia, obzvlášť pedagógovia.

Ladislav Dérer bol človek, ktorý nás môže inšpirovať v tom, ako byť skromný, láskavý a ako svoje poznatky rozdávať v prospech ľudí. To je krásne poslanie a pre mňa veľká inšpirácia.

Rodičia budúceho akademika

Ladislav Dérer sa narodil do rodiny, bohatej na významné osobnosti. Po svojich rodičoch zdedil to najlepšie, láskavosť a prísnosť.

Nová ulica s domom maliarov Veselých, kde bývala rodina Dérerova

Dérerovci bývali v Malackách v dome vo dvore u Veselých na Novej ulici (dva domy od synagógy). 

Otcom Ladislava Dérera bol významný advokát z Malaciek Dr. Jozef Dérer. "Jozef Dérer bol národovcom. Na procesoch vraj, pokiaľ sa dalo, používal slovenčinu, opierajúc sa pritom o ustanovenie národnostného zákona. Aj svoje deti viedol v slovenskom duchu, už ako maličkých ich učil slovenské hymnické piesne," píše na svojom blogu p. Martin Macejka.

Jeho matka sa volala Paula, rodená Christenová. O matke Ladislava Dérera hovorí jej vnučka, že: "v mladosti bola krásna, mala čierne vlasy a modré oči. Milovala vraj parádu, šperky, divadlo a hudbu". Brat Ladislava Dérera, Ivan, o ich matke písal v liste Dr. Sečanskému: "Matka svojou múdrosťou, láskou, dobrotou, zažehnala každé nebezepečenstvo rodinného sváru. Svoj optimizmus prenášala aj na deti. Keď mal niekto vážnu starosť, vždy vedela poradiť, potešiť a rozptýliť zlú náladu. Jej optimizmu vyliečil každého". 

Dr. Sečanský dodáva, že "Ladislav Dérer mal mnoho dobrých vlastností svojej matky. Mal priateľskú povahu, bol preto obľúbený pacientmi aj spolupracovníkmi".

Dérerovci mali spolu deväť detí - päť dievčat (Oľga, Viera, Mária, Ľudmila, Ružena) a štyroch chlapcov (Ivan, Jozef, Alexander a Ladislav). Nábožensky to bola zmiešaná rodina. Otec a chlapci boli evanjelici. Matka a dievčatá boli katolíčky.

V roku 1896 sa jeho matka aj s deťmi presťahovala do Bratislavy. Jozef za nimi dochádzal vždy len v nedeľu.

Ladislav Dérer sa narodil 11. decembra 1897 v Bratislave. 

Vojna, univerzity a prvá prax

Spomínate si ešte, čo ste robili na druhý deň po maturite? Ja sladké nič. A potom som mala tie najkrajšie prázdniny v živote. Ladislav Dérer hneď po maturite musel narukovať. Bola prvá svetová vojna.

Peší pluk č. 72 (IR 72) z Prešporku prechádza cez Ruské sedlo. 

18-ročný maturant Ladislav Dérer sa práve tam, na vojne, medzi zranenými rozhodol, že keď sa vráti domov, bude študovať medicínu. Vojna skončila a on hneď v tom roku, teda v septembri 1918 začal študovať na Karlovej univerzite v Prahe. O dva roky prešiel na Komenského univerzitu v Bratislave, kde v roku 1924 promoval.

Odbornú, klinickú prax získaval na internej klinike prof. Netouška. Tam ako 33-ročný habilitoval a keď mal 41 rokov bol vymenovaný za mimoriadneho profesora, podobne ako moja iná inšpiratívna osobnosť Karel Koch

Počas pôsobenia na internej klinike sa podieľal na tvorbe odbornej publikácie Klinická fyziológia krvi.

Hoci na internej klinike profesora Miloša Netouška pracoval 17 rokov, pre svoje pokrokové zmýšľanie musel kliniku opustiť.

Pracovisko ako škola

V nemocnici na dnešnej Bezručovej ulici v Bratislave pôsobil Ladislav Dérer ako prvý primár internej kliniky do roku 1945.

Okresná nemocnica robotníckej sociálnej poisťovne na Bezručovej ulici v Bratislave je jeden z najlepších príkladov modernej zdravotníckej stavby.

Dlhoročný kolega, priateľ a žiak Ladislava Dérera, MUDr. Imrich Sečanský mu vo svojej knihe Spomienky a vyznania lekára venoval celú dlhú kapitolu. Budem z nej citovať, veď čo je lepšie, ako spoznať inšpiratívnu osobnosť priamo cez tých, ktorí ju osobne poznali. 

"V nemocnici na Bezručovej vytvoril prof. Dérer svoju školu, denne nás učil ochotne a trpezlivo, rozdával vedomosti a prijímal úctu a vďačnosť pacientov, ako aj svojich žiakov a priateľov. Bol náročný na seba aj na druhých. Očakával od každého určitú pracovnú iniciatívu, niečo navyše, extra záujem o určitú problematiku. Keď to zistil, tešil sa a už v mysli zapojil svojho spolupracovníka do integrovanej sféry slovenského vnútorného lekárstva."

Udalosti druhej svetovej vojny negatívne zasiahli aj do života Lekárskej fakulty na Univerzite Komenského, ktorá utrpela nielen personálne, ale najmä veľké materiálne škody. 

Ladislav Dérer bol pokrokovo zmýšľajúcim lekárom a za éry fašizmu sa zriekol pedagogickej činnosti. Túto informáciu uvádza portál osobnosti.sk, ale aj iné články o Ladislavovi Dérerovi na internete. Jeho pedagogická činnosť v rokoch vojny (1938-1945) mi nie je celkom jasná. Domnievam sa však, že počas vojnových rokoch to bolo celé komplikované. Možno neprednášal priamo na univerzite, ale organizoval prednášky v nemocnici pre svojich mladších kolegov medikov.

Jeho žiak, Dr. Sečanský v knihe spomienok totiž uvádza, že "Už pri prvých seminároch v roku 1940 upútal na seba pozornosť svojím širokým vzdelaním, pokrokovým zmýšľaním a hlbokým ľudským vzťahom k pacientom. Po krátkom čase sme spoznali, že je nielen naším veľkým učiteľom, nedosiahnuteľným vzorom v práci, ale aj dobrým a láskavým radcom, plným pochopenia. Mal radosť z našich úspechov." 

Ako lekár a pedagóg zároveň vydal knihu Správna výživa zdravých a chorých. Podieľali sa na nej aj jeho spolupracovníci a aj citovaný Dr. Sečanský. 


Osobný život bez stopy

Ladislav Dérer svoj život zasvätil práci a svojmu poslaniu lekára.

V roku 1937 sa budúci kráľ Eduard VIII. vzdal trónu a vzal si za manželku rozvedenú, svoju milovanú Wallis Simpsonovú. Niekedy v tom období si zrejme aj Ladislav Dérer zobral za manželku Elenu Mariányovú.

Zrejme aj preto máme len málo informácií o súkromí Ladislava Dérera, preto mi je opäť najlepším zdrojom jeho osobný priateľ Dr. Sečanský: 

"Za manželku si vzal Elenku Mariányovú, jemnú lekárku, katolíčku, svoju sekundantku z nemocnice na Bezručovej ulici. Sám bol evanjelik. 

Mali dve deti Miška a Oľgu. Obaja vyštudovali medicínu a za totality emigrovali."

Akademik Dérer bol vždy skromný a ľudský. Osudy chorých povýšil nad všetky ostatné záujmy. Počas vizity poznal len pacienta, neprijímal telefonáty ani od nadriadených. Nikdy nerozkazoval, nežiadal, len prosil a odporúčal.

Toto jeho konanie a zasvätenie života zdravotníctvu si viem vysvetliť len tým, že zrejme prežil silné, možno až traumatické zážitky na fronte počas prvej svetovej vojny.

Vplyv na pacientov aj kolegov

profesor MUDr. Ladislav Dérer sa vyhýbal oficiálnym poctám. V práci nachádzal zmysel života. Namiesto medikamentov uprednostňoval dietoterapiu, čiže uzdravovanie zdravou stravou.

Nemocnica Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici v Bratislave bola v niekdajšom Uhorsku bola jedna z najväčších a najmodernejších. 

Ladislav Dérer vedel po nemecky, maďarsky, anglicky, francúzsky a čiastočne aj po rusky. Mal vynikajúce pedagogické nadanie. 

Mnohým svojim odchovancom načrtol životný plán odborného rastu a činnosti na nezoraných poliach lekárskej vedy, výskumu, pedagogickej činnosti, aj lekárskej praxe pri lôžku chorého.

So svojimi spolupracovníkmi sa vedel aj zabaviť pod viechou, doma, s priateľmi rád hral karty "šnopser" a chodieval aj na futbalové zápasy.

"Profesor Dérer nás učil vidieť chorého v dialektickej jednote s prostredím, rodinou a spolupracovníkmi. Medikamentózna terapia nebola v tom čase taká rozvinutá ako je dnes, preto kládol veľký dôraz na dietoterapiu," spomína Dr. Sečanský, ktorému profesor Dérer umožnil študijný pobyt v zahraničí. 

Po návrate odporučil Dr. Sečanský zrušiť dovtedy zaužívané stravovanie hospitalizovaných pacientov podľa tried, čo znamenalo, že podľa toho, koľko pacienti platili, do takej triedy v stupni 1., 2. alebo 3. boli zaradení. O toto zrušenie sa na podnet Dr. Sečanského zaslúšil profesor Dérer.

Po vojne, v roku 1945 stal Ladislav Dérer prednostom I. internej kliniky v Štátnej nemocnici na Mickiewiczovej ulici. Prednostom bol do roku 1953.   

Za ich ďalšiu spoločnú knihu s názvom Zdravoveda získali v roku 1950 slovenskú národnú cenu. 


Posledné roky

Profesor MUDr. Ladislav Dérer sa v posledných rokoch svojho života venoval predovšetkým vzdelávaniu svojich pokračovateľov a kolegov.

Univerzitná knižnica v Bratislave na Michalskej ulici v roku 1955. 

Hoci Ladislav Dérer bol lekár, veľkú časť svojho života venoval aj vzdelávaniu medikov. 

Na jeho sobotné prednášky, podľa jeho žiaka, Dr. Sečanského, chodili medici a lekári aj z iných ústavov, dokonca aj z mimobratislavských nemocníc. "Citlivo rozdeľoval témy referujúcim podľa vybranej záujmovej sféry čím prispieval k našej superšpecializácii," spomína Dr. Sečanský.

Ladislav Dérer sa zároveň významne zaslúžil o zriadenie lekárskej knižnice. Webová stránka Slovenskej lekárskej knižnice vo svojej histórii píše: "Knižnica lekárskej fakulty pracovala v provizórnych podmienkach s nedostatočným fondom, jej stav neuspokojoval potreby a požiadavky lekárov. 

Myšlienkou vytvorenia ústrednej knižnice sa vážne zaoberali akademik Ladislav Dérer a profesor MUDr. Gejza Bárdoš. Aj ich pričinením bola výnosom Povereníctva školstva, vied a umenia dňom 1. septembra 1951 zriadená Ústredná lekárska knižnica v Bratislave."

Spomienky a vyznania

Ladislav Dérer bol inšpiratívna osobnosť pre mnohých. 


MUDr. Imricha Sečanského napríklad inšpiroval a povzbudzoval v tom, aby svoj talent písať využil na napísanie spomienok na tých, ktorí tvorili dejiny slovenského zdravotníctva. Urobil to a vďaka tomu dnes máme možnosť spoznať ich prácu a život v knihe Spomienky a vyznania lekára. 


Ďakujem, že som vďaka spomienkam MUDr. Sečanského mohla bližšie spoznať takú inšpiratívnu osobnosť akou bol prof. MUDr. Ladislav Dérer.

Kolegovia Ladislava Dérera každoročne organizujú Dérerov memoriál, najbližší, už 58. ročník sa bude konať 9. apríla 2018.  

Ladislav Dérer zomrel náhle 28. marca 1960. Mal 62 rokov a pred sebou ešte veľa plánov. Nepodarilo sa mi zistiť, prečo zomrel. Dokonca aj jeho priateľ  Dr. Sečanský túto informáciu nijako nepopísal.

Nech už sa stalo čokoľvek, Ladislav Dérer ako lekár vedel, že život raz skončí. Možno aj preto po celý čas všetky svoje vedomosti zdieľal s ďalšími lekármi, aby vo svojej práci stavali na jeho poznatkoch, rozvíjali ich a napredovali v prospech uzdravovania ľudí.

V tomto je pre mňa Ladislav Dérer inšpiratívnou osobnosťou azda najviac. Vnímavosť v rozpoznávaní talentu, nenásilné povzbudzovanie a trpezlivosť sú vlastnosti, ktorými ma najviac inšpiroval.

TEXT: Katarína Králiková | JAZYKOVÁ KOREKTÚRA: text neprešiel jazykovou korektúrou | FOTO: Martin Macejka, wikipedia, regionalnedejiny.sk, register modernej sociálnej architektúry, webnoviny.sk, TASR/Viliam Přibyl   | ZDROJ: Imrich Sečanský, kniha Spomienky lekára; Martin Macejka, Malacký advokát Dr. Jozef Dérer, osobnosti.sk