inšpiratívna osobnosť | Kristína Royová

31.03.2018



Na kresťanské Veľkonočné sviatky ponúkam čítanie o nádhernej duši, ktorou bola Kristína Royová. Jej viera bola jej bohatstvom, a hoci nevlastnila žiadny majetok, predsa dodnes patrí k duchovne najbohatším osobnostiam na Slovensku. Hoci na svojom milovanom Slovensku bola zaznávaná, cez piesne a literatúru sa dostala do sŕdc ľudí na celom svete.

Na to, že existuje Kristína Royová ma upozornila moja kamarátka-sprievodkyňa Martina Kľúčiková, ktorá pôsobí v Modre. 

Zarazilo ma, že sme sa o Kristíne Royovej neučili v škole, hoci som študovala sociálnu prácu. A pritom, ona je priam ukážkovou priekopníčkou sociálnej práce. Vykonávala ju však vo svojej evanjelickej viere a to sa zrejme dodnes nepáčilo ani ateistom, ani kresťanom. 

Ja som z tých, ktorí sa snažia vnímať ľudí cez ich skutky a zámery. A preto,  moja nová INŠPIRATÍVNA OSOBNOSŤ je Kristína Royová.

Detstvo

Kristína Royová sa narodila 18. augusta 1860 v Starej Turej. Jej sestra a celoživotná spoločníčka Mária mala vtedy dva roky.


Vpravo malá Kristína Royová so sestrou Máriou a rodičmi. Neskôr sa im narodili sestra Ľudmila, brat Jaroslav a najmladšia sestra Božena.


V mladosti je človek neraz vášnivo presvedčený o svojej pravde. Má silu aj odhodlanie ísť za svojimi ideálmi. Až rokmi začína pripúšťať iné možnosti. Sklamania oslabujú jeho aktívnosť. Keď vo svojom rozkvete privedie na svet deti, prirodzene na nich prenáša svoje hodnoty aj postoje. Vychováva ich vo svojej viere v lepší svet.

Už mladí rodičia Kristíny a Márie boli v detstve obklopení silnými a vzdelanými osobnosťami. 

Ich mamička, Františka pochádzala zo silne národne uvedomelej rodiny Holubyovcov z Lubiny. Jej brat Karol Ján Holuby bol kruto popravený za aktívnu účasť na protimaďarskom povstaní Slovákov v roku 1848. Druhý jej brat, svetoznámy botanik a historik Jozef Ľudovít Holuby, pôsobil ako evanjelický farár.

Otec, tiež evanjelický farár, August Roy, bol osobným Hurbanovým priateľom. Znamenalo to, že sa aktívne podieľal na riešení problémov slovenského národa v 19. storočí.  Z otcovej strany mali sestry Mária a Kristína strýka, ktorým bol Pavel Roy, evanjelický farár v Kochanovciach, otec slovenského básnika Vladimíra Roya. 

Aj v tomto prípade platí, že rodina a prostredie, do ktorého sa človek narodí sú mu osudom. 

Podobne na tom bola aj spisovateľka Hana Gregorová, o ktorej som písala, alebo Ignác Lamár, známy ako Schone Náci a určite aj Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Vlastne všetky naše inšpiratívne osobnosti.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania

Jej členovia sú evanjelici, označení podľa evanjelií napísaných v Novej zmluve v Biblii.  Základnym prameňom ich viery je tzv. Augsburské vyznanie z roku 1530 a Písmo sväté - Biblia.  

Lutherova ruža, symbol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania..

Evanjelická cirkev augsburského vyznania vznikla ako výsledok snáh kňazov, počas 16. storočia, ktorí sa postupne, niekoľko desiatok rokov, snažili o návrat veriacich k pôvodnému učeniu Písma svätého - Biblie.

Jedným z prvých, už v 15. storočí, bol Ján Hus. Jeho cieľom bolo očistenie, tzv. reformácia všeobecnej - katolíckej cirkvi (catholicos znamená všeobecný). Snáď najznámejším evanjelickým kňazom je Martin Luther. (zdroj: ecav.sk

Aj naša inšpiratívna osobnosť Kristína Royová bola evanjelička a to celým srdcom.

Mladosť

V Bratislave, na Vysokej ulici prežila učenlivá Kristína Royová jeden rok. Na meštianskej škole si zdokonalila nemecký jazyk a navštevovala aj privátnu školu ručných prác. Chudobné sociálne pomery jej neumožnili študovať dlhšie, hoci po tom veľmi túžila.


Kristína Royová pochádzala z chudobnej rodiny. Vzdelanie však obaja rodičia považovali za dôležité a preto, pokiaľ mohli, platili jej štúdium vo vtedajšom Prešporku. 


Pod vplyvom výchovy svojich rodičov však boli sestry Kristína a Mária rovnako zanietené nasledovateľky duchovnej cesty. 

Svojim zjavom boli obe sestry nenápadné, avšak ich duša prekypovala krásou. Vnímali život ľudí okolo seba. Biedu a nevzdelanosť. Videli vo svojej obci aj v okolí, ako alkohol ničí celé rodiny. Láska ich rodičov im, podľa mňa, dávala odvahu. 

"Nebáli sa, nedali sa zastrašiť a kráčali stále iba rovno vpred za svojim daným cieľom. Najprv sa starali iba o cudzie malé deti, potom už o stratené, opustené deti, siroty," píše ich životopisec Gustáv Rumánek.

Kristína bola, podľa mojich zdrojov, veľmi živé, odvážne dieťa prírody.

Je pre mňa zaujímavé, že si zvolila rehoľnú misiu. Začalo to zrejme v čase, keď mala Kristína okolo 14-15 rokov. Vtedy, v jej rodnej Starej Turej, pôsobil kaplán, Michal Roháček, na evanjelickej fare, ktorý bol jej veľkým duchovným vzorom a učiteľom. 

Zisťovala som, či je niekde informácia o tom, prečo sa Kristína Royová nevydala

Odpoveď mi dal p.  Trúsik z Múzea sestier Royových v Starej Turej: "Ako diakonka sa už nemohla vydať. Sú určité názory na úrovni klebiet, že bola zamilovaná do mladého kaplána, ktorý však zomrel."

Kristína mala 19 rokov, keď kaplán Roháček zomrel na tuberkulózu. Po tejto smutnej udalosti urobila Kristína to, čo Mária Terézia Brunswicková. Plne sa oddala tomu, čomu verili spoločne s človekom, ktorý pre ňu veľa znamenal.

Diakonka 

je, v protestantských cirkvách,  laická kazateľka bez odborného vzdelania,  pomocníčka farára s poverením spravovať zbor.

Slovo diakonia znamená v podstate kresťanskú službu. Grécke slovo diakonein označuje službu preukazovanú inému človekovi celkom osobne.  

"A tak teda môžeme hovoriť o diakonii ako o kresťanskej službe, ako o sociálnej starostlivosti o blížnych v núdzi, ako ju správne definuje naša Evanjelická encyklopédia (s. 79)." (zdroj: ecav.sk)

V detstve som aj ja v jedno leto chodievala do cirkevného zboru. 

Bolo to úžasné. Stretávali sme sa niekoľkokrát do týždňa. Náš mladý kaplán doniesol gitaru, posadali sme si na malé drevené lavičky pri vchode do kostola a spievali sme. 

Texty piesni sme si, jedna od druhej, prepisovali ručne, kto mohol, tak aj cez kopirák na písacom stroji. Ach, aké sme boli vtedy zanietené speváčky...

Keď si človek zvolí cieľ, vždy mu prídu do života ľudia, ktorí ho na ceste podporia. Táto myšlienka mi napadla, keď som čítala o míľnikovom stretnutí v živote Kristíny Royovej.

Vždy ma totiž zaujíma, čo je tým zásadným míľnikom v živote takých ľudí, ako bola Kristína Royová. 

Odpoveď mi dal p. Trúsik: "Duchovné prebudenie opisuje Kristína Royová v diele Za svetlom a so svetlom, konkrétne na konci prvej časti (teda v časti Za svetlom,... a po tomto prebudení už kráča so svetlom - čo je opísané v druhej časti jej autobiografie), 

udialo sa na návšteve u Josefa Kostomlatského v Písku v roku 1888, kde obe sestry Royové pochopili, že sú len hrdé evanjeličky, no ich viere ešte čosi podstatného chýba. 

V Písku odovdzali svoje životy svojmu Spasiteľovi a začali šíriť živú vieru."

  • Sestry Royové osudovým spôsobom ovplyvnil ich strýko Pavol Roy, keď im už niekedy v roku 1886 dal prečítať český obrodenecký časopis Betánie
  • Obsah časopisu Betánie zrejme sestry Royové úplne nadchol. Napísali jeho redaktorovi Josefovi Kostomlatskému, aby si časopis predplatili a v nasledujúcich rokoch s redaktorom a jeho snúbenicou, neskôr manželkou, udržiavali písomný kontakt a do časopisu aj prispievali. 
  • Po dvoch rokoch, v roku 1888, sa rozhodli, že prijmu pozvanie manželov-redaktorov v českom meste Písek
  • V rámci cesty do Písku navštívili aj Prahu, kde spoznali aj svojich budúcich spolupracovníkov a všestranných podporovateľov. Boli to Alois Adolf a Dr. Friedrich Wilhelm Baedeker. 

Michal Slavka, taktiež znalec života a diela Kristíny Royovej, hovorí, že: "Touto návštevou sa končí obdobie príprav onoho prebudeneckého hnutia na Slovensku".  

Po tejto návšteve začali, sestry Royové, povzbudené a v plnej sile, napĺňať svoje poslanie. 

V mojich zdrojoch som našla, že Pavol Trúsik zo Starej Turej k tejto ceste dodáva: "Na prvú evanjelizáciu sa podujali už vo vlaku na ceste z Písku. Po návrate zintenzívnili prácu s deťmi. 

Založili prvú nedeľnú školu na Slovensku, ku ktorej sa postupne pridávali aj dospelí návštevníci z kopaníc, pričom počet ľudí na stretnutí sa pohyboval až na úrovni trojciferných čísel."

Betánia 

znamená po hebrejsky dom núdznych

Pôvodný český časopis Betánie už neexistuje, avšak pod týmto názvom pôsobia charitatívne organizácie na Slovensku. 

Keď som hľadala informáciu o tom, čo znamená "betánia", úplnou náhodou som na internete natrafila na moju spolužiačku z vysokej školy, Anku, ktorá je riaditeľkou občianskeho združenia Diakonické združenie Betánia

Celá nadšená som Anke zavolala. 

Dovzvedela som sa, že aj ona pochádza zo Starej Turej a, že jej brat Jozef má niektoré knihy a všeličo vie aj o Kristíne Royovej

Bola to náhoda?

Charitatívna činnosť

Kristína Royová ma inšpirovala svojou literárnou tvorbou. Tá je však nadčasová práve vďaka jej celoživotnej pomoci núdznym.

Kristína Royová spolu so sestrou Máriou 

  • založili Útulňu, pre deti a chorých
  • aj malú kresťanskú knižnicu
  • v roku 1907 založili ďalšiu Útulňu ako sociálne zariadenie pre bezprizorné deti, starcov, bezdomovcov a chorých)
  • v roku 1912 zriadili nemocnicu s prvou slovenskou diakoniou, 
  • v roku 1926 založili sirotinec Chalúpka
  • v roku 1930 založili spolok Vieroslava, v ktorom ako prvé na Slovensku vyučovali diakonky
  • v roku 1933 postavili starobinec Domov bielych hláv.

Na moju otázku: "Čo konkrétne robili deti v sirotinci Chalúpka?" mi odpovedal p. Trúsik: "Napríklad pomáhali v kuchyni, a tak sa prakticky učili do života. Mali tam aj malú záhradku. 

Jeden pán mi vravel, ako si tam zasadil cukrík, pravdaže nevyrástol, no na toto poučenie nikdy nezabudol. 

V Chalúpke tiež boli deti partizánov a židovské deti. Aby sa tam medzi sirotami stratili, chodili sa tam hrávať deti z celého mesta."
 

  • sestry Royové sa podieľali aj na založení slovenskej pobočky medzinárodného abstinenčného spolku Modrý kríž.

Otázku finančnej pomoci mi ozrejmil taktiež p. Trúsik: "... zvykne sa rozprávať priamo o T. G. Masarykovi, ktorí navštívil Starú Turú a chcel finančne podporiť tunajšiu sociálnu prácu. 

Kristína Royová nezvykla dostávať veľké dary, ani mať peniaze nazvyš. 

Odvetila, že doteraz sa vždy vo viere spoliehala na Pána Boha a On ju nikdy nesklamal, a tak že sa bude aj naďalej. 

Masaryk jej povedal, že sa teda múdro rozhodla, keď odmietla jeho pomoc".

Kristína Royová a spolok Modrého kríža

V tejto súvislosti ešte p. Trúsik dodal: 

"Inak obdobie 1. Československej republiky bolo jediné, keď modrokrižania neboli prenasledovaní. 

Alica Masarykova (zakladateľka Červeného kríža v Československej republike) z Topolčianok posielala hrozno pre deti z Chalúpky. 

Zo Starej Turej zas posielali Masarykovcom orechy. 

Vzťahy medzi Alicou Masarykovou a diakonkami boli veľmi priateľské 

a existovala tiež určitá ideologická, čiastočne duchovná, blízkosť s prezidentom 1. Československej republiky, Tomášom Garique Masarykom." 

Modrý kríž

Prvé turistické značenie vzniklo na našom území už v roku 1874. Napomohlo tomu aj rozhodnutie Márie Terézie o voľnom vstupe turistov do lesa. 

Modrou označené sú spravidla významnejšie stredne dlhé trasy, napríklad dlhšími dolinami, či bočnými hrebeňmi.  (zdroj: Turistické značenie na Slovensku)

| ...toto je síce od témy info, ale zdieľam všetko, čo sa pri učení dozvedám a môjho manžela iste poteší, že si rozširujem aj svoje turistické obzory, hoci zatiaľ iba virtuálne... |

Modrý kríž bol kresťanským abstinentným spolkom, ktorý vznikol r. 1877 vo Švajčiarsku. 

Slovenský Modrý kríž vznikol z iniciatívy sestier Royových, Márie, Kristíny, Boženy a jej  manžela Jána Chorváta, k 1. januáru 1897 v Starej Turej. 

Ústredný spolok v Starej Turej široko zasahoval do duchovného diania slovenského národa vrátane obyvateľov slovenskej Dolnej zeme či odsťahovalcov v Amerike. 

Ľudia ovplyvnení aktivitami spolku Modrý Kríž často radikálnym spôsobom menili svoje životy, z rodín zmizlo násilie a alkohol, z obcí vymizli krčmy, mnohí Slováci si začali hlbšie uvedomovať i brániť svoju národnú identitu. 

(zdroj: divadlosluha.sk/modrykriz)

Útoky

Kristína Royová, ako mnohí iní priekopníci, zažila pri svojej osvetovej činnosti veľa príkoria. Ľudia odmietali jej aktivity. Ona totiž, viac ako formálnu stránku náboženstva, preferovala tú duchovnú.

Predseda občianskeho združenia SLUHA, Pavol Trúsik na zlatyfond.sk píše: "Už samotné sestry Royové boli častými terčmi výsmechu, hrubých verbálnych i fyzických útokov. 

Ich neprajníci pritom nepochádzali len z jednoduchého ľudu, ale i z radov vzdelancov, príslušníkov štátnych zriadení i predstaviteľov cirkvi."

Pavol Trúsik pre ostium.sk ešte dodáva: "Na rozdiel od mnohých svojich odporcov sa Royová do inteligencie a ďalších neprajníkov "obula" kultúrne. 

Ich nevieru (alebo vlažnú vieru)  vkladala do svojich príbehov, cez ktoré sa zároveň šírila teológia obrodeneckého hnutia."

Zavolala som teda bratovi mojej spolužiačky, p. Jozefovi. Zistila som, že je takmer môj sused. 

Povedal mi všeličo zaujímavé o Kristíne Royovej, avšak, odporúčil mi kontaktovať znalca života Kristíny Royovej zo Starej Turej, p. Trusíka.

A príbeh pokračuje ...

Literárne pôsobenie

Literárne diela, ktoré napísala Kristína Royová popri aktívnej charitatívnej činnosti sú preložené do viac ako 30 jazykov.

Kristína Royová svoju prvú knihu "Bez Boha na svete" napísala za jednu noc, ...  (foto: p. Uhlík)

...na povale, pri sviečke, na kolenách. (foto: p. Uhlík)

Jej prvá kniha bola preložená bola do 28 rečí, aj do čínštiny. 

Kristína Royová mala dar slova, ktorý, v pokore a láske, rozdala do celého sveta. Na webovej stránke obce Stará Turá je zoznam celej publikačnej činnosti Kristíny Royovej. Je tam: 

  • abecedný zoznam všetkých, 70 literárnych diel vydaných tlačou  
  • abecedný zoznam 31 jazykov, do ktorých boli preložené jej diela. (Múzeum sestier Royových eviduje až 38 cudzích jazykov, do ktorých boli preložené diela Kristíny Royovej.)  
  • zoznam rukopisov 6 literárnych diel nevydaných tlačou.

Kristína Royová je dodnes 
najprekladanejšou slovenskou spisovateľkou. 
Jej diela boli preložené 
do 38 cudzích jazykov 
a nájdeme ich v kníhkupectvách po celom svete.

Na webovej stránke obce Stará Turá je aj publicistická činnosť Kristíny Royovej:  

  • vydávala a redigovala časopis Večernica od roku 1925 do roku 1949. 

Prispievala aj do periodík: 

  1. Korouhev na Sionu, časopis ev.a.v. cirkvi. od roku 1878 do 1882,  
  2. Betanie, časopis v Čechách od roku 1883 do roku 1919Svetlo, 
  3. List spolkov Modrého kríža od roku 1900 do roku 1915, 
  4. Klasy od roku 1921 do roku 1925,  
  5. Kresťan, časopis v Berwicku, Hazletone a Pittsburghu od roku 1930, 
  6. Kresťanské listy, časopis v Pittsburghu a Cedar Rapids od roku 1901.

Zdalo sa mi prirodzené, že by sa Kristína Royová mohla poznať so svojími rovesníčkami, spisovateľkami. 

Overovala som si túto možnosť u p. Trúsika: "S Ľudmilou Podjavorinskou sa určite poznala, lebo nebývali ďaleko od seba, dokonca, ich slávni strýkovia bývali v Zemianskom Podhradí oproti sebe. 

Tiež sa veľmi dobre poznali s Teréziou Vansovou, ktorú aj istý čas opatrovala diakonka zo Starej Turej."


Texty piesní zo zborníka Piesne Sionské sú na www.piesnesionske.sk. Originálna publikácia je aj u knižného špecialistu - olejar.sk


PIESŇOVÁ TVORBA KRISTÍNY ROYOVEJ

Do spevníka duchovných piesní známych pod menom Piesne Sionské vytvorila Kristína Royová 95 textov piesní a 58 nápevov. Jej sestra Mária vytvorila až 117 textov piesní a 115 nápevov (okrem prekladov).

Piesne Sionské

Pojem "Sionské" v tomto kontexte mi vysvetlil p. Trúsik: "Názov nemá nič so sionizmom. Hľadať treba v Biblii. 

Sion je svätý vrch v Jeruzaleme, niekedy stotožnovaný aj s vrchom Morija. Na Sione stál svätý Boží chrám (resp. Šalamúnov chrám, jeho pozostatkom je už len Múr nárekov) a dodnes je to výnimočné miesto pre tri monoteistické náboženstvá. 

Na Sione sa obetovalo a celkom výnimočným spôsobom tu prebýval Boh. Ľudia tu k Nemu prichádzali, zbližovali sa tu s Ním - a tak aj cez Piesne sionské."

Pán Trusík zo Starej Turej, ktorému som zavolala na odporúčanie brata mojej spolužiačky, je učiteľ. Aká náhoda. 

Blog som totiž písala na Deň učiteľov, 28. marca 2018, viem, detinské prirovnanie, ale je tak fajn byť slobodná v tvorbe...

Pán Pavol Trúsik je však aj predsedom občianskeho združenia SLUHA, ktoré  sa hlási k odkazu života a diela sestier Royových, k ich práci na poli sociálnom, duchovnom a národno-kultúrnom.

Zároveň, p. Trúsik pôsobí aj v Múzeu sestier Royových ako kurátor.

Som nadšená, že bol ochotný odpovedať mi na moje doplňujúce otázky. Jeho odpovede som zapracovala priebežne do textu hnedou.

Navždy

Kristína Royová založila vo veku 71 rokov starobinec v Starej Turej. Prežila v ňom posledné tri roky svojho života. Zomrela po Vianociach, 27. decembra 1936 v Starej Turej.


Evanjelická diakonka, aktívna charitatívna pracovníčka, spisovateľka a inšpiratívna osobnosť, Kristína Royová.


Budove starobinca, dala názov Domov bielych hláv. Ku vzniku jeho názvu použijem slová Kristíny Royovej zo stránky ecav.sk

"Náš Domov bielych hláv už má aj svoj nápis. Mnohí sa nad tým pozastavia a akosi sa im to nevidí, ale my ten názov máme radi. 

Že vraj by sa to predsa malo menovať starobinec. To veľmi pripomína "chorobinec". 

A ja nemyslím, že by sa v tom dome len na to zišli ľudia, aby mali kde stonať. 

Skôr by mala platiť výpoveď: "Včas večera bude svetlo". 

Veď nie len východ slnka je pekný, krásny býva i západ. Nie je milé len ráno, veľmi útulný býva i podvečer. 

Keby ten náš domov mal byť domovom len biedy a hynutia, to by som vás nevyzývala, aby sme ho stavali."

Domov bielých hláv bol postavený v roku 1933. (zdroj: divadlosluha.sk)

Táto budova je dnes jediná stavba postavená z iniciatívy Kristíny Royovej, ktorá ostala v Starej Turej zachovaná. Jej pamiatku aj životné posolstvo si s úctou zachovávajú ľudia v Starej Turej aj cez osvetovú činnosť. (zdroj: divadlosluha.sk)

Život, aký viedla Kristína Royová, bol, podľa mňa, fyzicky veľmi náročný, odriekavý svetských pôžitkov a plne zameraný na pomoc núdznym. 

Nikde som nenašla informácie o tom, žeby sa Kristína Royová sťažovala na vlastné choroby, bolesti. 

Uvažovala som, či zomrela prirodzene, alebo - a to by som sa nečudovala - na nejakú chorobu. P. Trúsik moje úvahy doplňa: "Neviem presne diagnózu. No bol to naozaj prirodzený a posledné týždne i očakávaný koniec pozemského života." 


Kristína Royová na sklonku života (zdroj: wikipedia)


Mojim cieľom bolo iba čiastočne priblížiť život a prácu Kristíny Royovej. Chcela som mojom v tomto blogu hlavne poukázať na to, čím ma inšpirovala Kristína Royova.  ma inšpirovala svojou absolútnou vierou.

Gustáv Rumánek sa v závere svojho príspevku na konferencii o Kristíne Royovej pýta: "Aká sila, moc, viera viedla sestry, keď takúto, celkom neuveriteľnú prácu, dokázali spraviť za jeden, svoj časovo vymedzený život?"

Priznávam, nie som už praktizujúca kresťanka, a už ani asi nebudem. Príbeh Kristíny Royovej a hlavne jej literárna tvorba mi však ukázala, ako silno a neochvejne sa dá v niečo, alebo v niekoho veriť - a aký krásny to má zmysel. Ďakujem za toto poznanie.

Podujatia k poslaniu sestier Royových

V roku 2018 je okrúhle výročie narodenia Márie Royovej, sestry mojej (našej) inšpiratívnej osobnosti Kristíny Royovej.

Zároveň je, v roku 2018, už 120. výročie vytvorenia nádherných náboženských Piesní sionských.

Sledovať podujatia k týmto výročiam môžeme tu:

TEXT: Katarína Králiková | JAZYKOVÁ KOREKTÚRA: text neprešiel jazykovou korektúrou | FOTO: wikipedia   ZDROJE: kristinaroyova.sk; Rumánek Gustav: staratura.sk; Trúsik Pavol: ostinium.sk; Trúsik Pavol: zlatyfond.sk

ŠPECIÁLNE POĎAKOVANIE:

Ďakujem p. Pavlovi Trúsikovi, za to, že mi odpovedal na moje otázky.  Ďakujem p. Jozefovi Uhlíkovi, za to, že mi odporúčil kontaktovať p. Trúsika a tiež za to, že mi dodal fotky originálu knihy Bez Boha na svete.  Ďakujem mojej spolužiačke Anke Andreovej, predsedníčke občianskeho združenia Diagonické združenie Betánia za kontakt na svojho brata p. Uhlíka. Ďakujem mojej kamarátke sprirevodkyni Martine Kľúčikovej za to, že mi dala tip na inšpiratívnu osobnosť. Ďakujem Bohu za to, že mi do cesty priviedol týchto ľudí, vďaka ktorým je blog o inšpiratívnej osobnosti Kristíne Royovej viac autentický.

Je to radosť takto tvoriť .