LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ:                    Gašpar Féjerpataky - Belopotocký

07.01.2018

Knihár, kníhkupec, vydavateľ, priekopník slovenského ochotníckeho divadelníctva. Podporoval vzdelávanie aj medzi chudobnými ľuďmi na Slovensku. Gašpar Fejérpataky-Belopotocký je pre mňa inšpiratívna osobnosť vďaka ceste, ktorá ho viedla k jeho poslaniu a tiež spôsobu, akým ho napĺňal.


Život koncom 18. storočia

neovplyvňovali v malej liptovskej dedine Paludza vojny, ktoré viedol Napoleon Bonaparte proti cisárovi Rakúsko-Uhorskej ríše Františkovi. 

Ľudia sa tam starali, aby mali úrodu a domáce zvieratá. Každý deň v roku mali plno práce. Vykonávali tiež svoje remeslo najlepšie, ako vedeli, aby mali aj nejaké peniaze. 

Museli tiež platiť šľachte poplatky vo forme podielu z úrody a chovu domácich zvierat a aj z tovaru predaného na trhu. 

Platili vždy na na jar, na sviatok sv. Juraja a v jeseni,na sviatok sv. Michala. Pokiaľ nemuseli muži ísť do boja, viac ako vojna ich trápila dobrá úroda, aj keď stále žili v strachu.

Evanjelický drevený artikulárny kostol z Paludze presťahovali do obce Svätý Kríž počas budovania Liptovskej Mary v roku 1974.

Táto povinnosť platiť odvody sa však nevzťahovala na zemanov. Tí, ako príslušníci šľachtických rodov boli oslobodení od poplatkov. 

Jedným z nich bol aj Mikuláš Fejérpataky de Kelecsén. Pochádzal z vyše 500 rokov starého šľachtického rodu, ktorý udržiaval knihárske remeslo. Rovnako zo slobodného zemianského rodu bola aj jeho žena Mária Benická.

Na Nový rok 1794 sa im narodil syn. Dali mu meno zrejme na počesť zemana, od ktorého si prenajímali pozemok s domom a statkom Gašpara Plathyho. 

Mali štyri deti, keď sa v rodine stala hrozná tragédia. Mladá Mária a najmladší syn Janko sa nešťastne utopili v rozvodnenom Váhu.

Povodne na Váhu. (illustračná foto)

Gašpar mal 6 rokov, keď prišiel o mamu

a v tom roku začal chodiť do ľudovej školy. V žiali mu bol veľkou oporou dobrý, ale prísny učiteľ Ján Ruttkay. To práve on v ňom vzbudil záujem o vzdelávanie a lásku k slovenskému národu. 

V učení mu bol inšpiráciou aj jeho otec, ktorý sa popri hospodárení venoval rodinnému remeslu. 

Iste mu prízvukoval, že knihárske remeslo má tradíciu už od neskorého stredoveku. Vtedy totiž talianski výrobcovia mimoriadne zdokonalili kvalitu papiera a začali sa ručne vyrábať knihy s krásnymi koženými obalmi. Vyžadovalo to precíznu prácu knihára a k tomu viedol Mikuláš Féjerpataky aj svojho syna.  

Knihárska dielňa, knihári a ich pomôcky (zdroj: https://slon.npmk.cz/node/10)

Gašpar si však iste uvedomoval, že knihy treba vedieť aj dobre predať. 

Situácia v rodine mladého vdovca Mikuláša bola o to náročnejšia, že od začiatku od 19. storočia čoraz viac nahrádzali ručnú prácu knihárov stroje. Boli to kníhtlačiarne, ktoré vymyslel Johann Gutemberg. 

Pre mladého vdovca Mikuláša bolo náročné celý deň robiť okolo statku, popritom vyrábať knihy a starať sa o tri malé deti. A tak sa znova oženil.

V 13 rokoch Gašpar náhle prerušil štúdium

v Kežmarku, hoci mu tam iste bolo dobre. Učil sa veľa a svedomito. Bol ďaleko od macochy, ktorá ho nevedno prečo nemala rada. Jeho otec však nemal peniaze na ubytovanie a školu. 

Lýceum v Kežmarku (zdroj: wikipedia)

Navyše, bolo potrebné pomáhať na statku aj pri výrobe kníh. Iste mu to bolo ľúto. Ktovie, či trinásťročného Gašpara vtedy zaujímalo, že v tom istom roku sa odohrala slávna bitka troch cisárov pri Slávkove.

Na vandrovku odišiel v 16-tich,

tak, ako to bolo zvykom. Dovtedy, tri roky, usilovne pracoval na rodičovskom, hoci sa túžil vzdelávať. 

Myslím, že po celý čas čakal, kedy bude môcť odísť. 

V 19. storočí bolo ešte bežné, ak mladý muž odišiel z domu spoznávať svet a vyučiť sa remeslu. 

A tak aj Gašparove kroky viedli na miesto, ktoré poznal - do Kežmarku. Tam pracoval a po večeroch sa učil. Iste mu pomáhali bývali učitelia a tí mu zrejme po čase odporučili, aby išiel ďalej. 

Počas nasledujúcich piatich rokoch pracoval v Levoči, v Košiciach, v Lučenci, v Budapešti aj vo Viedni. A neustále sa učil. Jazyky, literatúru, dejiny, matematiku aj umeniu kresliť. 

V školách sa v tom čase, na príkaz cisára Františka I. vyučovalo už nie len v latinskom a maďarskom jazyku, ale konečne aj v slovenčine. To robilo žiakovi slovenského učiteľa Jána Ruttkaya veľkú radosť.

Samouk Gašpar bol usilovný, zodpovedný a na svojich cestách sa spriatelil s mnohými vzdelanými ľuďmi.

Gašpar Féjerpataky Belopotocký

Domov sa vrátil uvedomelý 21 ročný muž,

pripravený opäť pomáhať otcovi a nevlastnej matke na hospodárstve, avšak už vzdelaný a skúsenejší. V knihárskom remesle sa mu veľmi darilo. 

Nuž a návrat domov mu spríjemnila aj spolužiačka Terka. Viem si predstaviť tie plaché úsmevy, veľavravné pohľady. Snáď sa aj párkrát potajomky stretli. 

Ich začínajúcu lásku však prekazia jeho macocha klebetami. Dnes už nevieme, prečo to urobila. V roku 1815 však pre manželstvo bolo stále dôležitejšie mať majetky, ako srdce plné lásky.

Azda sa tomu dá porozumieť, keď si predstavíme, v akej chudobe žili aj šľachtické rodiny. Bola vojna, tuhé zimy, studené letá, slabá úroda. Ťažko si to aj predstaviť.  

Zemianska kúria z obce Paludza (fofo: www.panoramio.com Filip Jurovatý)

Roky plynuli v každodennej ťažkej práci mládenca Gašpara až pokým sa nerozhodol všetky rodičovské dlhy vyplatiť a odísť do mesta.

Ako 27-ročný si otvoril vlastnú dielňu v Liptovskom stoličnom Mikuláši.

To už mal za sebou niekoľko veršov a sviatočných vinšov i básní, ktoré - povzbudzovaný svojou tetou Žofiou - posielal na uverejnenie do slovenských aj českých novín a časopisov.

V meste sa naďalej venoval tomu, čomu ho jeho otec naučil. Bol knihárom, knihy však aj kupoval, predával a hlavne stále čítal. A tiež písal. 

Obzvlášť sa venoval dopisovaniu si so svojimi priateľmi z čias štúdii. Práve v týchto listoch boli neraz hlavnými témami vzdelávanie slovenského ľudu a mnohé politické témy. 

Za svoje poslanie si zvoli šírenie kníh ako prostriedku vzdelávania celého slovenského národa.

Župný (stoličný) dom v Liptovskom Mikuláši v 19. storočí.

Vzdelaný a majetný 34-ročný obchodník bol skvelá partia

a tak mu sám stoličný komisár Vatališ dal svoju dcéru za manželku. Poslušná Anna Zuzana bola o 15 rokov mladšia od svojho ženícha, starého mládenca Gašpara. 

sobáš na začiatku 19. storočia (zdroj: www.ludovakultura.sk)

Sobáš mali 27. júla 1828 a ich vzťah Gašpar neskôr vo svojich pamätiach opísal slovami: "...manželka ma nerada videla...". 

Mali spolu dve deti, avšak dcéra im zomrela 13 dní po narodení a tak ich jediným potomkom ostal syn. 

Možno aj tento neradostný osobný život spôsobil, že Gašpar Féjerpataky Belopotocký sa rozhodol dať iným to, čo jemu sa neušlo - vzdelanie v školách.

Po celý život napĺňal svoje poslanie - vzdelávať slovenský národ.

A tak sa venoval už len svojmu poslaniu

Vďaka svojim priateľom z čias, kedy bol na vandrovke, vybudoval najrozsiahlejšiu sieť distribútorov (komisionárov) kníh v tých častiach Uhorska, kde sa rozprávalo po slovensky.

Jazykové zloženie uhorských žúp, podľa sčítania v roku 1880 Autor: Mathias2010 - Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0 

Zriadil prvú požičovňu kníh, do ktorých vkladal lístočky s vysvetlením niektorých slov, aby textu rozumel každý. 

Túžil mať vlastnú tlačiareň kníh, ale toto prianie sa mu nesplnilo. Napriek tomu sa nevzdával a svoje poslanie napĺňal inými spôsobmi.

Vydával kalendáre s prílohou.

V 19. storočí ľudí výrazne ovplyvňovalo všetko, čo bolo v kalendári napísané. Obsahovali dôležité udalosti, výročia, sviatky, prehľad jarmokov, pranostiky a predpovede, krátke verše o kráse slovenského ľudu a ďalšie informácie pre bežný život ľudí. Kalendáre boli lacné a tak ich mal v dome takmer každý. Dokázali tak vplývať na verejnú mienku.

Kalendár na rok 1843, ktorý vydával a distribuoval Gašpar Féjerpataky Belopotocký.

Popri tom Gašpar písal učebnice, prekladal texty, napísal niekoľko prác o vianočných sviatkoch a spojených s nimi zvykoch a poverách.

Našiel originálny spôsob pre vzdelávanie chudobného ľudu

Uvedomoval si totiž, že vzdelávať treba aj takých ľudí, ktorí nevedia čítať. Práve pre nich zriadil prvé ochotnícke divadlo a prostredníctvom mravoučných predstavení šíril medzi ľudí morálne hodnoty, ktorým veril. Jeho prvým predstavením bola hra Kocúrkovo od Sama Chalúpku. 

"Povinná literatúra" je film Kocúrkovo z roku 1971 od Sama Chalúpku.

Gašpar bol dobrý hospodár, za svoj život nadobudol značný majetok a žil čulým národným životom. 

Aktívne sa zapájal do zakladania nedeľných škôl, do spolkov striezlivosti a vďaka jeho zodpovednosti ho zvolili za pokladníka intelektuálneho spolu Tatrín.

Dával iným to, čo jemu bolo odopriaté

Zároveň všetkými prostriedkami - osobnostnými aj finančnými - podporoval štúdiá nadaných chudobých slovenských mládencov, z ktorých známy je 

maliar Peter Michal Bohúň, 

Peter Michal Bohúň je známy obrazom: Ján Francisci ako kapitán slovenských dobrovoľníkov 

maliar, kreslič a litograf František Miroboh Belopotocký, 

František Miroboh Belopotocký vytvoril anatomický atlas človeka

evanjelický kňaz, pedagóg, cirkevný publicista, národovec Ján Drahotín Makovický 

Ján Drahotín Makovický propagoval moderné vyučovacie metódy a pedagogické princípy.

a tiež maliar, sochár, technik, prírodovedec Jozef Božetech Klemens.

Jozef Božetech Klemens, ktorý mu ako vďaku za obetavosť namaľoval portrét a dal ho rozmnožiť. 

Finančnou zálohou 4000 zlatých podporil "Slovenskje národnje novini", ktoré vydával politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg Ľudovít Štúr.

Prvé vydanie, ktorého texte sa dôležité slová nachádzajú aj v maďarskom aj v nemeckom jazyku (zdroj: wikipedia)

Gašpar Fejérpataky-Belopotocký je inšpiratívna osobnosť

pre mňa a verím, že aj pre vás. Mňa inšpiruje hlavne jeho neprestajné napĺňanie poslania vzdelávať ľudí. Neurobil dieru do sveta. Nie je známy ako Ľudovít Štúr. Nezanechal po sebe vynález. 

Žil tak, ako najlepšie vedel, prispôsobený okolnostiam života a vždy veril vo svoje poslanie. Snažil sa vplývať na čo najviac ľudí, mnohým zlepšil život vďaka vzdelaniu. 

A to je niečo, o čo by sme sa všetci mohli snažiť. Prijať svoje poslanie, prijať životné okolnosti, urobiť maximum čo je v našich schopnostiach, aby sme zlepšili život svoj i ľudí, na ktorých nám záleží. V tomto ma inšpiroval Gašpar Fejérpataky-Belopotocký.

Úprimne ďakujem, Vážená pani Mgr. Daniela Fekiačová, za zdroj informácií.