inšpiratívna osobnosť | Drahotína Kardossová Križková

24.02.2018

Zberateľka, etnografka, folklóristka. Za týmito slovami sa však ukrýva celoživotná láska k slovenskému národu, silná osobnosť, ktorú nezlomilo ani väzenie, ani fakt, že jej práca bola zdrojom pre mnohých, ktorí vďaka nej získali slávu a uznanie. Má môj rešpekt. Táto inšpiratívna osobnosť nám ukáže, čo je to pokora, nie však poníženosť. 

narodenie:  nedeľa 7. apríl 1867, Kremnica, Rakúsko-Uhorsko
úmrtie:        nedeľa 24. september 1944, Banská Bystrica-Majer, Slovensko

Keď ide o skúšku trpezlivosti, vždy si spomeniem na tú rozprávku, v ktorej išlo o to, že kto skôr čosi ušije, ten dostane odmenu. 

Jeden šil dlhočiznou nitkou, motalo sa mu to, zasekávalo, celý sa do nej zamotal. Múdra žena šila krátkou niťou, postupne, pomaly, jeden kúsok čohosi za druhým. Bola raz-dva hotová a zvíťazila. 

Na takúto skúšku trzpezlivosti si vždy spomeniem, keď okolo mňa ide téma ženských ručných prác. 

So sklopenými ušami priznávam, že toto nie je moja silná stránka. Ale očividne to bola silná stránka mojej novej inšpiratívnej osobnosti. Je ňou Drahotína Kardossová Križková. 

V predošlom blogu bol mojou inšpiratívnou osobnosťou Ignác Lamár, známy ako Schöne Náci, ktorý neriešil predsudky a plnil si svoj sen. 

Tridsať rokov pred jeho narodením, v roku 1867 sa narodila osobnosť, ktorá ma inšpiruje v trpezlivosti a precíznosti pri svojej práci.

Drahotína Kardossová Križková je inšpiratívna osobnosť, pri ktorej považujem za mimoriadne dôležité spomenúť aj jej rodičov.

Jej matka bola Mária Marčeková a do dejín nijako nezapísala. O to viac si viem predstaviť, aké silné rodinné zázemie dokázala vytvoriť svojej rodine. Vychovala päť detí a každé bolo úspešné vo svojej profesii. Toto podľa mňa je veľký úspech.

Otec Drahotíny bol Pavol Križko. Už ako štvrták na gymnáziu (!) začal písať dejiny rodiny Križko a odvtedy sa neustále venoval histórii, archivníctvu a výskumu. Pracoval ako učiteľ a organista, avšak intenzívne sa zapájal aj do národných a kultúrnych aktivít.

V roku 1890 založil v Kremnici Múzeum mincí a medailí, pôvodne ako vlastivedné múzeum. Z jeho iniciatívy bol v Kremnici v marci 1895 založený prvý filatelistický spolok na Slovensku s názvom Album. Na základe svojho dlhoročného výskumu prezentoval kontroverzný Velestúrsky nápis na skalách v Kremnici  širokej verejnosti.

V skratke chcem povedať, že tento človek na mňa pôsobil ako veľmi svedomitý a pracovitý človek, ktorý chcel svoje poznatky šíriť medzi verejnosť a nezáležalo mu na tom, či je za to chválený alebo kritizovaný. A k tomuto postoju zrejme inšpiroval aj svoju druhú dcéru Drahotínu.

Detstvo

Drahotína Kardossová Križková sa narodila 7. apríla 1867 ako tretie dieťa Pavla Križku, ktorý mal v tom čase 26 rokov a pracoval ako učiteľ a organista. Domnievam sa, že to musel byť dobrý a láskavý človek, vzor pre svoje deti, ktoré išli v jeho šľapajách.

V roku 1867 nastalo, vďaka cisárovnej Sissi, Rakúsko-Uhorské vyrovnanie s absolútnou ignoráciou ostatných národností. Na našom území začala silná maďarizácia, po slovensky sa mohlo vyučovať iba náboženstvo.

Drahotína Kardossová Križková vyrastala v rodine, ktorá veľmi dbala na vzdelanie. Pravdupovediac, ak sú rodičia chudobní, vzdelanie je to jediné, čo im môžu dať. Základnú, ľudovú školu preto Drahotína absolvovala v nemeckom jazyku. Následne strednú, meštiansku školu ukončila v maďarskom jazyku.

Doma sa rozprávali po slovensky a jej otec ju zároveň učil po rusky. Mgr. Peter Sabov, PhD. zo Slovenskej národnej knižnice v Martine tvrdí, že "rodina Križkových vlastnila veľkú knihovňu".


Drahotína Kardossová Križková (s brošnou so svojim menom)


Manželstvo

Drahotína Kardossová Križková sa vydala za Alexandra Kardossa, ktorý bol od nej o šesť rokov starší sa intenzívne sa venoval vlastivednej činnosti. Predpokladám, že si rozumeli aj po intelektuálnej stránke. Mali spolu päť detí.

Jej manžel sa živil ako finančný úradník sirotskej stolice, podúčtovník a účtovník v Dolnom Kubíne, kde sa spolu presťahovali, keď mala Drahotína 29 rokov. Tu sa zoznámili s rodinou P. O. Hviezdoslava a Pavol Országh Hviezdoslav a jeho manželka Ilona sa stali krstnými rodičmi jednému z ich synov.



Dom v Dolnom Kubíne, v ktorom sa Drahomíre Kardossovej Križkovej 
narodil syn Dušan Jaroslav, padlý čs. legionár a práporčík in memoriam. Odhalenie pamätnej tabule 28.10.1927.

Drahotína a Alexander v manželstve prežili aj ťažké chvíle. Drahotína mala totiž silné slovenské národné povedomie a nebála sa hovoriť nahlas svoje názory a to aj politické, logicky protimaďarizačné postoje. Z tohto dôvodu sa, predpokladám, museli odsťahovať do českého Kroměříža. Tam sa ich domácnosť stala útočišťom Slovákov, tzv. slovenským konzulátom.

V každom prípade, Drahotína Kardossová Križková mala aj silný protivojnový postoj a zrejme aj istú autoritu a schopnosť vplývať na verejnú mienku

Neviem čo iné by prinútilo vtedajšie mocnosti zaoberať sa "47 ročnou ženou v domácnosti" natoľko, aby na ňu vykonštruovali krivé obvinenie zo špionáže. 

Drahotína Kardossová Križková kvôli tomu prežila prvú svetovú vojnu vo väzení. Tam sa  dozvedela o smrti svojho najstaršieho syna.

Za rovnaké názory bol totiž v tom istom čase odsúdený aj jej syn Dušan Jaroslav, ktorý však bol po roku odvelený na front. 

Ako jeden z prvých Slovákov vstúpil 4. augusta 1916 v Kyjeve do rodiaceho sa čs. legionárskeho vojska v Rusku. Padol v boji s nepriateľom pri nočnej prieskumnej hliadke 8. novembra 1916 na Ukrajine.  

S manželom potom žili spolu ešte 13 rokov. Keď Drahotína ako 64-ročná ovdovela a ďalších 13 rokov prežila bez manžela.

Práca a poslanie

Drahotína Kardossová Križková bola povolaním, ak sa to dá tak povedať o žene v 19. storočí, etnografka, folklóristka a čosi ako profesionálna zberateľka.

Etnografka je (podľa môjho Slovníka cudzích slov) žena, ktorá sa profesionálne (tz. odborne a cieľavedome) venuje etnografii, čož je historická veda, zaoberajúca sa hmotnou a duchovnou ľudovou kultúrou národov, národností, etnických skupín a pod.

Slovo "etnografia" je zložené z dvoch gréckych slov. Prvé "ethnos" znamená kmeň, ľud, národ. Druhé "grafikos" znamená súvisiaci s písaním, kreslením, maľovaním.

Folklóristka je žena, odborne pracujúca vo folkloristike. 

Tento výraz utvoril v roku 1846 anglický bádateľ W. J. Thoms ako súhrnné označenie ľudovej tradície

Pojem folklór pochádza z anglických slov "folk", ktoré znamená "ľud" a "lore", ktoré znamená "tradícia"

Prejavy folklóru môžu byť formou hudby, tanca, obliekania, zvykov alebo aj literatúry. 

Drahotína Kardossová Križková od svojich 25-tich rokoch zozbierala tisícky rôznych vzorov ľudových výšiviek z celého Slovenska. 

O tri roky na to sa pokúsila založiť priemyselno-kupecký spolok na výrobu a predaj týchto výšiviek. Písal sa rok 1893. Keď sa jej to nepodarilo, nevzdala to a hľadala inú cestu. 

Spolupracovala na vytvorení zbierky výšiviek pre Národopisnú výstavu českoslovanskú, ktorá sa konala v Prahe v roku 1895. 

Zo vyzberaných vzoriek vytvorila publikáciu s názvom Vzorník krížikového vyšívania v Honte, ktorú vo vlastnom náklade vydala v roku 1926. To už mala 59 rokov.


Drahotína Križko-Kardossová vydala v roku 1926 publikáciu Vzorník križikavého vyšivania ľudového v Honte na Slovensku.


V tom období vydala Drahotína Kardossová Križková aj svoje spomienky z väzenia, ktoré boli zverejnené v roku 1923 v časopise Slovenské pohľady a o dva roky vydané ako kniha pod názvom Z dôb utrpenia.


Drahotína Kardossová Križková vydala svoje autobiografické zápisky Z dôb utrpenia.


V roku 1926 vydala Drahotína Kardossová Križková ďalšiu publikáciu Slovenské ľudové vzory zo štyroch krajov Slovenska. Počas svojho života zmapovala kompletné vyšívanie a aj slovenské kroje.

Pán Ing. Richard Kafka na svojom blogu píše: "Bola iniciátorkou v určitom čase veľmi populárnych vyšívaných národných košiel, sama ich údajne vyšila až 2000. Pamätám si, že v mojich detských rokoch nebolo sviatku, aby som nemal oblečenú "slovenskú košeľu".

Národnokultúrny pracovník šľachtického pôvodu, Adolf Peter Záturecký dostal roziahlu zbierku 300 prísloví, porekadiel a povier, ktoré pre neho zozbierala Drahotína Kardossová Križková. 

Okrem toho zdokumentovala okolo 150 ľudových pesničiek, zvykov, obyčajov a scénarov detských hier, ktoré boli pokladom pre ďalších zberateľov.

Vďaka jej zberateľskej vášni získali múzeá na Slovensku, v Martine a v Skalici a tiež v Čechách (múzeá v Olomouci a v Prahe) aj rôzne predmety, ktoré ľudia kedysi používali a ktoré počas svojho života zoberala Drahotína Kardossová Križková.

Drahotína Kardossová Križková sa ku koncu života venovala prevažne publicistickej činnosti. Zaznamenávala všetko, čo prežila. 

Písala memoárové a národopisné práce, cestopisy (Cesta životom), krátke prózy (Črty o mojom synovi, Črty zo života legionárov).

Existuje dokonca zoznam kníh, ktoré Drahotína Kardossová Križková vlastnila vo svojej knižnici. Ako správna archivníčka ich mala bibliograficky zaevidované v zozname, ktorý tvorí 143 položiek. 

Zrejme ako jeden zo spôsobov ako sa uživiť tiež prekladala z ruštiny.

Jej tvorba bola publikovaná v časopisoch časopisoch Slovenské pohľady, Národné noviny, Živena, Dennica, Časopis a Zborník. Používala pseudonym D. K. z Horniakov.

Bola členkou Živeny, Lipy, Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorej zanechala viaceré rukou písané národopisné štúdie.

Drahotína Kardossová Križková zomrela vo veku 77 rokov v Banskej Bystrici .

Drahotína Kardossová Križková vykonávala po celý život svoju prácu a iste jej nešlo o to, aby bola významná slovenská folkloristka. Pracovala usilovne a zanietene, lebo verila svojej úlohe v živote. 

Verila tomu, že treba poznať svoje korene a byť hrdý na svoj rod. Neváhala kvôli tomu riskovať ani vlastnú slobodu ani to, že z výsledkov jej práce budú žať slávu iní. 

S čistou pokorou, avšak nie poníženosťou, pracovala pre to, čo mu verila. Mám radosť, že som spoznala ďalšiu inšpiratívnu osobnosť.