Hudba v Prešporku | 18. storočie

30.09.2018



Pre členky a členov Zboru Anky Repkovej - spievanie nás baví som vymyslela 3 prehliadky na tému Hudba v Prešporku. S nadšením som prepojila moje dve srdcové záležitosti: hudbu a históriu. V znamení zvučných mien sa niesol už hneď tento prvý okruh, ktorý bol venovaný hudbe 18. storočia v Prešporku.

Pri písaní tohto blogu počúvam symfóniu 94 od Jozefa Haydna, ktorú nazval "Surprise". Nadobudam pocit, že stačí počúvať jeho hudbu a človek si vie hneď predstaviť to čarovné pozlátené baroko. Skúste to ...

Na titulnej fotke je Jozef Haydn a jeho quarteto. (zdroj: wikipedia)

Počas 18. storočia vyhrávala v Prešporku tá najlepšia hudba vďaka bohatým šľachtickým rodinám. Tie si v tom čase začali stavať honosné paláce priamo v centre Prešporku, ktorý bol korunovačným mestom a centrom najvyšších štátnych a cirkevných orgánov. 

Navyše, za vlády cisárovnej Márie Terézie bol Prešporok sídlom jej milovanej cisárskej dcéry Márie Kristíny a jej manžela Alberta Sasko-Tešinského. Z neho urobila cisárovná Mária Terézia miestodržiteľa v Prešporku, čiže svojho zástupcu pre mesto Prešporok.

Súčasťou palácov boli aj tanečné, divadelné aj koncertné sály. V nich vystupovali, počas 20-ročného obdobia, najlepší a najslávnejší hudobníci tej doby. 

Koncom 18. storočia, keď na tróne vystriedal Máriu Teréziu jej syn Jozef II., sláva hudobných koncertov v Prešporku, na ďalších, vyše dvadsať rokov, vybledla. 

Ako to už býva, ľudia chceli napäť to, čo sa im páčilo a tak po čase obnovili tradíciu hudobných podujatí. Tentokrát však už chceli mať hudbu pod kontrolou a preto si zakladali vlastné orchestre, ktoré pôsobili priamo v šľachtických palácoch.  

Na Ventúrskej ulici, kde sme sa stretli, sme sa rozprávali hneď o troch palácoch, v ktorých sa tvorili dejiny hudby 18. storočia v Prešporku.

Gróf Leopold Pálffy mal jeden z palácov aj na Ventúrskej

V Pálffyovskom paláci údajne koncertoval mladý Wolfgang Amadeus Mozart. O tom, či je to pravda, sa mohli rozhodnúť hostia sami na základe informácií, ktoré som im sprostredkovala. 

Mňa osobne zaujalo okrem iného aj to, že súčasníkom živelného a sebavedomého Mozarta bol aj Jozef Haydn. Ten však žil usporiadaným životom a väčšinu života prežil ako dvorný kapelník u grófa Esterházyho. V článku Skromný génius Joseph Haydn sa autori domnievajú - a podľa mňa celkom oprávnene - že práve pre svoj počestný život je Haydn menej známy ako krátko a intenzívne žijúci Mozart, hoci ich hudba je kvalitou porovnateľná.

Gróf Juraj Erdődy mal tiež palác aj na Ventúrskej

V Erdődyho paláci dirigoval Erdődyho orchester bratislavský rodák Jozef Chudý. Je označovaný za praotca maďarskej opery. Nezachoval sa však notový záznam z jeho - historicky prvej maďarskej - opery.

Za otca maďarskej opery je považovaný Ferenc Erkel, ktorý je známy aj tým, že zložil maďarskú národnú hymnu. Menej známe je však to, že Erkel bol žiakom Henricha Kleina, prešporského hudobníka.

Henrich Klein

Narodil v tom istom roku ako Mozart, teda v roku 1756. Obaja boli považovaní za zázračné dieťa, ale povedzme si úprimne. Poznáme Henricha Kleina? Ani veľmi nie, však...? 

O Mozartovi vie snáď každé dieťa. Čím to je? 

Osobne si myslím, že veľký podiel má na tom všestranná genialita Mozarta. On dokázal nie len úžasne hrať, pamäť si dlhé skladby a od útleho detstva komponovať a improvizovať. Mozart mal aj schopnosť zabávať publikum - a to sa cenilo v 18. storočí rovnako ako aj dnes. Ľudia si ho pamätali, ľudia si o ňom písali, hovorili o ňom, chceli ho vidieť, zažiť. Nie len jeho hudbu, ale aj jeho samotného. 

Na druhej strane, nenápadný Henrich Klein významným spôsobom zasiahol do života mnohých ďalších hudobníkov. Bol učiteľom hudby v Hlavnej kráľovskej národnej škole, organistom v kostole Notre Dame v Prešporku a tiež organizátorom hudobného života v tomto korunovačnom meste.

Bol láskavým a motivujúcim učiteľom Ferenca Erkla, ktorý dirigoval svoje opery jedine v Budapešti a vďaka učiteľovi Kleinovi aj v Prešporku. 

Jeho žiakom bol aj Jozef Kumlik, z ktorého sa neskôr stal prvý dirigent Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina.

Podnietil nadaného, avšak chorého a živoriacého hudobníka Carla Schmidta, aby svoje životné poslanie preorientoval na výrobu klavírov. Tie sa potom stali najlepšími v celom Uhorsku a boli jediné, na ktorých rád hral v Prešproku aj slávny Franz Liszt. 

Nemalý podiel na Mozartovej sláve má iste aj skutočnosť, že rakúšania si svojho velikána patrične propagujú a zarábajú na ňom. My, na Slovensku, sme mnohí dlho ani netušili, že Henrich Klein je náš, rodák z Moravy, ktorý prežil celý život v Bratislave. Odpojenie sa Slovákov od Habsburgskej ríše a vznik Československa totiž spôsobilo aj to, že na mnohé zaujímavé osobnosti, ktoré nemali slovenskú národnosť sme museli zabudnúť... Teraz to však môžeme zmeniť.

Gróf Jozef I. Keglevich mal palác na Panskej

Ďalší palác, konkrétne Keglevichov palác stojí krížom oproti Erdődymu palácu, na križovatke Ventúrska, Straková a Panská. Práve v tomto paláci bol častým hosťom slávny, slobodu milujúci, večne zamilovaný hudobný skladateľ  Ludvig van Beethoven. 

Dcéra grófa Kegleviča, Babeta, bola žiačkou o desať rokov staršieho, vtedy 26-ročného Ludviga van Beethovena. O ich nenaplnenej láske svedčí aj niekoľko skladieb, ktoré jej Beethoven venoval.


Beethoven však venoval svoje skladby aj iným dámam svojho srdca. Napríklad aj našej inšpriratívnej osobnosti Márii Terézii Brunschwickovej a tiež jej sestre z Dolnej Krupej, kde istý čas býval.


Dóm sv. Martina

Dóm sv. Martina, ku ktorému viedli naše ďalšie kroky, bol kedysi súčasťou hradieb mesta Prešporok. Konali sa tu sväté liturgie za prítomnosti vzácnych hostí v meste a tiež slávnostné korunovácie kráľov a kráľovien. Dóm bol najvýznamnejším svätostánkom v Uhorsku počas 18. storočia. Len tí najlepší hudobníci mohli v Dóme sv. Martina hrať na orgáne, alebo dirigovať spevácky zbor.

Môj spolužiak z Zboru Anky Repkovej - Spievanie nás baví (a úžasný odborník na slovenský pravopis) sa ma pýtal, či v Dóme sv. Martina hrávajú, alebo hrávali hudobníci aj na iných nástrojoch ako na orgáne.

Oficiálnymi hudobnými nástrojmi v Dóme sv. Martina síce sú Hlavný orgán a Chórový orgán, avšak, výnimočne v Dóme vystupujú aj umelci hrajúci na iných hudobných nástrojoch. Vždy však ide o vážnu hudbu. Jedným z takýchto koncertov bolo vystúpenie v rámci podujatia Dolce vitaj v roku 2014 s fenomenálnym huslistom Daliborom Karvayom.

Gróf Mikuláš Esterházy mal prešporské sídlo na Kapitulskej ul.

Na Kapitulskej ulici stojí ruina slávneho Esterházyho paláca, v ktorom niekoľko rokov žili spomínaná cisárska dcéra Mária Kristína a jej manžel Albert Sasko-Tešínsky, prešporský miestodržiteľ. Gróf Mikuláš Esterházy bol najbohatší Uhorský šľachtic, jeden z tých, ktorí mali vlastný hudobný orchester. Jeho šéfdirigentom a vrchným kapelníkom bol po celých 30 rokov hudobný skladateľ Jozef Haydn. 

Ďalší môj hosť sa pýtal, z čoho boli Esterházyovci takí bohatí, čím sa živili. Hoci história Esterházyovcov je celkom dobre spísaná, nikde sa konkrétne neuvádza, čo presne im prinášalo najväčšie zisky. Takmer všetci mužskí členovia rodu však vykonávali tie najvýznamnejšie štátne funkcie. Domnievam sa, že za ne dostávali nie len bohaté finančné odmeny a rôzne privilégia, ale získavali aj obrovské majetky - pozemky, lesy, celé obce, z ktorých im plynuli ďalšie príjmy. Z nich potom stavali ďalšie Esterházyovské budovy a paláce aj v dnešnej Bratislave.

Výrobca klavírov Carl Schmidt mal dielňu na Františkánskom nám.

Na Kapitulskú ulicu sa vrátime aj na budúce, keď budeme hovoriť o hudbe 19. a aj 20. storočia. Tentokrát sme však pokračovali na Františkánske námestie, konkrétne k domu č. 8. V ňom býval a mal dielňu výrobca klavírov Carl Schmidt.

Primaciálny palác bol sídlom kardinála Battyányho a jeho orchestra

Naša prechádzka po stopách hudby v Prešporku v 18. storočí končila na Primaciálnom námestí. Tam, v najkrajšom paláci v Bratislave, koncertoval orchester pod vedením huslistu a kapelníka Antona Zimmermana

Niektoré skladby, ktoré počas života Anton Zimmerman zložil, boli až donedávna mylne považované za famózne dielo Jozefa Haydna - hudobníka kvalitou diel porovnateľného s W. A. Mozartom.


Primaciálny palác v 18. storočí. (zdroj: ujszo)


Hudbu v Prešporku 18. storočia tvoril aj Johann Nepomuk Hummel

Narodil sa v Bratislave, v dnes už zbúranom dome na Klobučníckej ul. Johann Nepomuk Hummel patrí k najvýraznejším osobnostiam hudby svojej doby. Jeho skladby sa tak príjemne počúvajú ... moja obľúbená je Grande Serenade in C-major, Op.66... vypočujte si ju a tiež sa možno nebudete čudovať, prečo ho publikum zbožňovalo. 

Desať rokov po smrti Jozefa Haydna prijal Hummel funkciu kapelníka v Esterházyho orchestri, ktorým bol celých 18 rokov, vlastne, až do smrti. Vo veku 50 rokov založil školu klavírnej hry, v ktorej ako prvý použil metódu racionálneho prstokladu.

Počas celej prehliadky som povedala hosťom len časť z toho, čo by sa dalo rozprávať o hudbe  18. storočia v Prešporku. Verím, že tak ako nás obohacuje o umelecký prednes naša dirigentka a speváčka Anka Repková na skúškach nášho Zboru Anky Repkovej - Spievanie nás baví, tak sa aj mne podarilo, aspoň trošku, rozšíriť hudobné obzory hosťom počas prehliadky.

Už sa veľmi teším, ako na ďalšej prehliadke budeme hovoriť o tom, aká bola hudba v Prešporku "v dlhom 19. storočí".