fejtón | Keď spisovateľka varí

13.03.2018

Ja nie som spisovateľka, aj keď občas mi tak doma hovoria. Spisovateľka píše knihy. Ja píšem blogy. Nič to však nemení na tom, že keď sa zahĺbim do svojej témy, zabúdam na celý svet. No a keď popritom varím, tak ... no ... akoby som to ...

Voda v hrnci mi už neraz vykypela. Kedysi som cestoviny bežne ratovala tým, že som ich, chúdence rozvarené, chladila ľadovou vodou len aby čo najviac držali tvar. S previnilým úsmevom na tvári som ich potom servírovala so slovami, že veď v brušku sa to aj tak zmieša... 

Pochopila som však, že nie je jedno, čo si do toho nášho bruška dáme. Kto ma dlhšie pozná, vie, že pre mňa bolo vždy varenie prudko neefektívna činnosť. Nakupovať, pripravovať, variť, umývať riady kvôli chvíľkovému nasýteniu? No zabitý čas podľa mňa. A ešte ak mi jedlo niekto ofrflal, tak koniec!

Potom, asi tak pred dvoma rokmi som urobila niekoľko zmien vo svojom živote. Vďaka nim som zistila, že milujem varenie. Totiž. Pripadá mi úžasné a tak francúzsky chic [šik] priniesť si z obchodu čerstvú zeleninu a hlavne mrkvu s vňaťou previsajúcou z ratanového košíka.

Na varenie si dávam takú chutnú zásteru, červenú s bielymi bodkami. Cítim sa v nej sexi, hoci, keď sa v nej vykrúcam pred zrkadlom, vôbec neviem na základe čoho sa v nej cítim zvodná [eee?].

Milujem ten okamih, keď pripravené suroviny zmiešavam a pri každom okruhu mojej obľúbenej varešky po obvode hrnca vytváram tú lahodnú voňavú dobrotu. Mňam. 

Zhlboka sa zakaždým nadýchnem vône, čo sa vyparuje z hrnca a s absolútnou istotou konštatujem, že to bude fantastické. Ani to nemusím ochutnať.

Keď som tvorila názov fejtónu, práve mi vyvrela voda na cestoviny. Varím ich vždy, keď nestíham, v podstate vždy, keď píšem. Veď, kebyže mi vyvrie voda, dám variť novú. A, kebyže sa mi rozvaria cestoviny, nuž ... môj postup na ich záchranu už poznáte.

Ale aj tak mám najradšej, keď varím celá sústredená na varenie, keď jem, celá sústredená na jedenie a úplne naviac-najradšej mám, keď môžem písať, celá sústredená na písanie.

TEXT: Katarína Králiková | FOTO: etsy