Bratislava | architektúra a záhrady

23.03.2018

Milujem vzdelávať sa od ľudí, ktorí svoje povolanie vykonávajú s láskou a nadšením. Sú dokonca takí, pri ktorých mám pocit, že celý svet sa točí okolo ich témy. Ono, niečo na tom bude. Apoň teda v prípade tých, od ktorých som mala možnosť učiť sa tento týždeň.

V pondelok mávame kurz posunkovej reči. Organizuje ho Františkánsky kláštor a našou lektorkou je úžasná pani Gabika Černáková. Logickými asociáciami nám ukazuje, ako si čo najľahšie zapamätať ten-ktorý posunok. Viem už hovoriť v celých vetách, hoci,  ešte stále som iba na začiatku. Mám z toho kurzu radosť, ani neviem vysvetliť prečo.

V utorok chodievam spievať do Zboru Anky Repkovej - Spievanie nás baví. Schádzame sa tam veľmi príjemná skupina ľudí, mužov aj žien rôzneho veku a hlasu. A spievanie nás naozaj baví. Božská Anka z nás dokáže vydolovať aj nemožné. Najviac obdivujem, keď príde s novou pesničkou. Predspieva nám ju, vysvetlí ako ju máme spievať a potom s nami dlho a trpezlivo trénuje. Vďaka jej dirigentskému nadaniu časom skutočne dokážeme ťahať árie, udržať tón a vylúdiť zo svojho hlasu pieseň, z ktorej máme takú radosť, že si na konci zakaždým sami dáme "standing ovation". Treba to zažiť... Najbližší koncert budeme mať v nedeľu 8. apríla 2018 v DSS v Dúbravke.


zľava: Anka Repková, ja a Ivanka robíme selfisku zo Zboru Anky Repkovej - Spievanie nás baví.


V stredu sa mi občas nachomietne nejaká prednáška pre verejnosť. Tak tomu bolo aj tento týždeň. Ako dobrovoľníčka v neziskovej organizácii Národný Trust som sa zúčastnila prednášky o historických parkoch a záhradách. Vedeli ste, že na Slovensku máme vyše 400 historických záhrad? Viaceré budú výnimočne sprístupnené pre verejnosť v rámci podujatia kend otvorených parkov a záhrad, ktoré bude 1. - 2. - 3. júna 2018. Návštevníkov v Lisztovej záhrade budem sprevádzať ja.

prednáška | Historické parky a záhrady

V rámci príprav na podujatie Víkend otvorených parkov a záhrad urobila zaujímavú a zrozumiteľnú prezentáciu krajinná architektka Tamara Reháčková. Na prednášku k téme historické parky a záhrady prišlo veľa dobrovoľníkov-sprievodcov a ešte viac dobrovoľníčok-sprievodkýň. Ja som bola medzi nimi.

Mám rada štruktúrované prednášky. Mám rada, keď je vo veciach systém. Obzvlášť, keď je veľa informácií a treba mať prehľad aj nadhľad. Taká bola aj prednáška a prezentácia krajinnej architektky Tamary Reháčkovej, ktorú pre nás, dobrovoľníckych sprievodcov, zabezpečila nezisková organizácia Národný Trust.

Dozvedeli sme sa, aké typy záhrad existujú a aké sú v nich rozdiely a aj to, čím sú špecifické. Na obrázkoch v prezentácii sme videli slávne záhrady z celého sveta a tiež kresby a maľby, ktoré vytvorili umeleckí kresliči v dobe, kedy ešte jedna selfiska trvala niekoľko hodín pózovania maliarovi.


zľava: prednášajúca Tamara Reháčková, pozorná poslucháčka - ja (ešte so starým účesom) a ďalšie dobrovoľnčky. Vpravo dobrovoľníčka roka 2017 Gabriela Mihalovičová z n. o. Národný Trust (foto: Michaela Kubíková)


S veľkým prekvapením som zistila, že počas mojej materskej "dovolenky" som chodievala na miesto, o ktorom som ani nevedela, že to bola kedysi slávna Heindlová lekársko-botanická záhrada. Rastli v nej dokonca aj exotické citrusové plody. Zoznam všetkých rastlín v tejto, dnešnej Slubekovej záhrade, vypracoval botanik Heindl a uverejnil ho vo svojom spise aj slávny polyhistor Matej Bel.

Fascinuje ma, že ešte aj záhrady sa vyvíjali v súlade s jednotlivými historickými slohmi. 

V barokovom období bolo všetko v záhrade prezdobené - nestačilo, že kvety sú krásne. Museli byť aj vysadené do všakovakých ornamentálnych tvarov. Stromy strihali do ihlanov, oblúčikov, hranolov, prosto tak, ako by to príroda nikdy neurobila. Taký bol barok. 

Iný zas bol romantizmus, kedy všetko bolo až poeticky krásne. Zrušili ploty a namiesto nich urobili len také valy, jamy, do ktorých vysadili také kríky, cez ktoré síce bolo vidieť do šírich nádherných diaľav, avšak neprešla cez ne divoká zver. Zaujímavé, však?

Oh, a aj o praktickom využívaní záhrad v minulosti sme sa všeličo dozvedeli. Aj o bylinkových záhradách. Dokonca spomínali sme aj tajomné rajské záhrady v kláštoroch. 

A tiež o záhradnej architektúre sme sa čo-to dozvedeli. Všimli ste si v Horskom parku tú lavičku zo špeciálne tvarovaných kovových tyčí? Majú pripomínať konáriky stromov - čistá secesia.

Pre mňa čistá radosť z poznania. Priam eufória...

Vo štvrtok bola verejná diskusia na tému Moderná Bratislava v Slovenskej národnej galérii. Sedela som v hľadisku a ani som nedýchala. Bolo pre mňa úžasné počúvať, s akým zanietením historici rozprávali o architektoch v medzivojnovej Bratislave. Vládala by som ich počúvať celé hodiny. Vždy ma fascinovali projekty budov kreslené ručne, s tušom. Úžasné! Srdce mi plesalo nadšením.

diskusia | Moderná Bratislava

V architektúre obdobie rokov 1918 až 1948 označujú odborníci pojmom Moderná Bratislava. 

V diskusii povedal historik architektúry Peter Szalay, že po rokoch istého úpadku životnej úrovne v Prešporku, ktorý nastal po tom, ako Prešporkok prestal byť korunovačným mestom, začal koncom 19. storočia a hlavne začiatkom 20. storočia značný rozvoj a to aj v stavebníctve a architektúre.

Zdôraznil však, že na tento rozvoj bol Prešporok veľmi dobre pripravený vďaka vysokokvalifikovaným architektom a stavebníkom. Následne polemizovali o architektoch s českým, slovenským, nemeckým aj maďarským pôvodom a "štýlom".


zľava: historik umenia Maroš Borský, historička architektúry Henrieta Moravčíková, historik architektúry Peter Szalay (foto: Katarína Králiková)


Historička architektúry Henrieta Moravčíková v debate vysvetlila divákom okolnosti, za akých vyhral architekt Harminc súťaž, ktorú vyhlásili bratislavskí poslanci na stavbu Československého zemědělského múzea. 

Nebolo potrebné ani čítať medzi riadkami, aby sme pochopili, že istý klientelizmus a korupcia fungovala už začiatkom 20. storočia. 

Totiž, v skratke: Podľa pravidiel vyhral súťaž český architekt Janák, avšak národne zmýšľajúci mestskí poslanci sa nakoniec rozhodli, že múzeum v Bratislave postaví slovák, poslanec agrárnej strany a odhliadnúc od politiky, skutočne dobrý architekt Harminc.

Priznám sa, nespomínam si presne na myšlienky, ktoré povedal historik umenia Maroš Borský, lebo ich debata bola natoľko zaujímavá, že som si v istom okamihu prestala robiť poznámky.

Zaujalo ma napríklad, že vtedajšie námestie Republiky (dnešné Námestie SNP) bolo v období spomínaných rokov 1918 až 1948 akousi ukážkovou, vlakovou loďou všetkých architektov a staviteľov. Snáď preto sú tam postavené budovy, ktoré navzájom nie všetky ladia. 

Ináč, celkovo bolo počas diskusie použitých mnoho slovných spojení, ktorých význam, my laici, len tak matne tušíme. Napríklad: oblúčkový dekorativizmus, alebo národný sloh, historizujúci sloh, funkcionalizmus. Z rukáva súkali mená architektov, z ktorých mi utkveli v pamäti len Feigler, Harminc a často spomínaný Weinwurm.

V piatok (čiže v čase, kedy píšem tieto riadky), som si dala voľno. Usilovne sa pripravujem na prehliadku VEČERNÁ BRATISLAVA, ktorá bude v sobotu, 24.3.2018. Vďaka tejto príprave sa dozvedám úžasné veci o ľuďoch, ktorí žili v Bratislave, teda vlastne vo vtedajšom Prešporku. A hoci zatiaľ žijem iba z lásky, som šťastná, že aj ja robím to, čo milujem.